iHodnoty

Gorbi to nevzdáva: „Ak ľudia nemajú radi marxizmus, mali by viniť Britské múzeum“

Michail Gorbačov (*1931) nepochybne patrí medzi najvýznamnejšie politické osobnosti druhej polovice 20. storočia. Ako jediný prezident Sovietskeho zväzu sa svojimi reformami pričinil, hoci neúmyselne, o rozpad Východného bloku, ale aj o ukončenie studenej vojny (o čo sa naopak snažil). Zatiaľ čo v Rusku mu mnohí nevedia prísť na meno, na Západe ho familiárne prezývajú Gorbi. Málokto však vie, do akej miery je životný príbeh tohto nositeľa Nobelovej ceny za mier spojený s dejinami sociálnej demokracie.

ČERVENÍ VIKINGOVIA: Islandská revolúcia hrncov a panvíc

Namosúrené tváre, zaťaté päste, obviňujúce pohľady. Silné ruky mávajúce nad hlavami kladivom či iným nástrojom proletárskej práce s nabrúsenými vidlami v zálohe. A naostatok ukoristené obrnené auto, navlas také, z akého kapoty pred viac ako storočím vodcovia ľudu zápalisto rečnili k zhromaždeniu.

ŽIADNE STRAŠIDLO POD POSTEĽOU: O zombie kapitalizme s láskou

Zatiaľčo v Manifeste Karla Marxa a Friedricha Engelsa z roku 1848 sa môžeme dočítať o „strašidle komunizmu obchádzajúcom Európu“, aktuálne politické pomery nielen na starom kontinente majú úplne novú mátohu. A nemyslíme tým ani tak pozoruhodné dielo „Marxove strašidlá“ francúzskeho autora Jacqua Derrida (1930-2004), ako knižku jeho britského kolegu Chrisa Harmana (1942-2009), ktorý nás už pred desaťročím vystrašil správou, že Európu v skutočnosti obchádza zombie kapitalizmu.

PODČIARKNUTÉ A SPOČÍTANÉ: Konečný účet Marxovi

„Úloha osobnosti v dejinách mi pripomína scénu z krčmy,“ filozofoval jeden z mojich priateľov sklonený nad krígľom zlatistého moku. „Dotyčný si objednáva jedno pivo za druhým a cíti sa pánom situácie, zatiaľ čo mu čašník zakaždým poznačí čiarku. No, a naostatok príde bez piva a štamgastovi vystaví účet. A toto, presne toto, sa stalo Karlovi Marxovi. Chápeš?“ Nuž, nechápal som, a preto si to poďme prebrať s čistou hlavou, politicky za triezva.