Áno, má obavy, pretože po sociálnom inžinierstve neblaho známeho Kaníka sa nejeden zdravotne ťažko postihnutý či obyčajný dôchodca zapotil, aby vôbec prežil. A to sa priam triasol, aby nemusel využiť platené služby zliberalizovaného zdravotníctva vďaka neblaho známemu Zajacovi. Nič dobré neočakáva ani od súčasných pravičiarov, pretože ako sa nechal počuť nesociálny Sulík, na vlaky zadarmo môže zabudnúť. Ešteže jej ostalo seniorské cestovné v MHD, ale aj to je otázne, na ako dlho.

 

Mesto v rukách pravičiarov pre sociálne odkázaných neveští nič dobré. Oni nepotrebujú riešiť parkovacie domy alebo luxusné bývanie v centre, ale ich potreby sú úplne odlišné. A preto populistickým sľubom a rečičkám strán, ktoré sa zrazu pokúšajú obehnúť sociálnych demokratov zľava, len ťažko uveria.

 

Ani dve vládne strany, ktorých hlavná agenda bola pred pár rokmi vzájomný boj, čiže boj medzi menšinami a národniarmi, nezaostávajú v sociálnej agende. Odvody, bonusy, dôchodky... Akosi pričasto to zaznieva z úst politikov, ktorí sa stále nerozhýbali k zastropovaniu dôchodkov.

 

Že by sa už zase blížili ďalšie voľby, a tak politici (liberálni, konzervatívni, progresívni, národní, etnickí) opäť objavili ľavicovú politiku. A čo tak si vymyslieť svoj vlastný program?, zašomrala si pani popod nos a vystúpila pri Dunaji, aby sa poprechádzala. V kútiku duše totiž čaká, kedy niekomu napadne spoplatniť aj tento kúsok jej každodennej rutiny. No ak sa to stane, tak určite až po voľbách, dovtedy si (snáď) môže vydýchnuť...