Čo v prípade, že sa zavrie závodná jedáleň? Ako sa táto skutočnosť kompenzuje?


Čo sa týka povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie, táto povinnosť trvá, aj keď je zavretá závodná jedáleň. Ustanovenie § 152 umožňuje viaceré spôsoby plnenia tejto povinnosti zamestnávateľom. Okrem poskytovania stravy v závodnej jedálni, je možné poskytovať stravu v jedálni iného zamestnávateľa, alebo formou napríklad donášky. Ďalšou možnosťou je poskytovať zamestnancom stravné lístky.

 

Čo (ne)môže zamestnávateľ nariadiť svojmu zamestnancovi v súvislosti s koronavírusom?
Môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu do rizikovej krajiny?


Vo všeobecnosti platí, že zamestnanec môže byť zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu len vtedy, ak takáto možnosť priamo vyplýva z povahy dohodnutého druhu práce alebo ak je dohodnutá v pracovnej zmluve. Inak ho zamestnávateľ môže vyslať len s jeho súhlasom. Odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ohľadne necestovania do všetkých krajín nie je záväzné, tzn., že nemá žiaden vplyv na právo zamestnávateľa vyslať zamestnanca na pracovnú cestu do týchto krajín. Napriek tomu je nutné, aby každý zamestnávateľ, najmä z dôvodu jeho zodpovednosti za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnanca pri práci, zvážil nevyhnutnosť pracovnej cesty. V prípade vyhlásenia núdzového stavu však zamestnávateľ túto kompetenciu stráca.

 

Môže zamestnávateľ zakázať vycestovať svojím zamestnancom vo voľnom čase do zahraničia, resp. do krajín postihnutých koronavírusom?
Aké možnosti má zamestnávateľ, ak chce predísť šíreniu koronavírusu na pracovisku?


Zamestnávateľ môže zabrániť potenciálnemu šíreniu nového koronavírusu napríklad týmito spôsobmi:

  • obmedzí (zruší) pracovné cesty do zahraničia a nahradí ich videokonferenciami,
  • zamestnancovi s podozrením alebo s príznakmi koronavírusu odporučí, prípadne ho upozorní alebo vyzve, aby nechodil do práce, ale ostal doma a vyhľadal lekársku pomoc,
  • ak svojim zamestnancom poskytuje ako benefit prácu z domu (tzv. home office), môže sa s rizikovým zamestnancom dohodnúť na takomto spôsobe výkonu práce počas inkubačného obdobia (14 dní),
  • dohodne čerpanie dovolenky s potenciálne nakazeným zamestnancom na nevyhnutný čas alebo čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok, ak ho zamestnanec ešte nevyčerpal,
  • s rizikovým zamestnancom sa dohodne na platenom voľne počas inkubačnej doby.

 

Má zamestnávateľ právo nariadiť rizikovému zamestnancovi dovolenku zo dňa na deň kvôli koronavírusu?
Môže dať zamestnávateľ zamestnancovi platené či neplatené voľno kvôli koronavírusu?


Zamestnávateľ môže poskytnúť rizikovému zamestnancovi PLATENÉ VOĽNO (s náhradou mzdy), a to:

  • z iných dôvodov ako sú priamo uvedené v Zákonníku práce (t. j. nad rámec zákona) – napr. ak je v internej smernici alebo kolektívnej zmluve zakotvené poskytovanie plateného zdravotného voľna (tzv. sick days) v rozsahu niekoľkých dní v roku pri náhlych ochoreniach zamestnanca,
  • na žiadosť tohto zamestnanca – t. j. keď sám rizikový zamestnanec o to požiada (najlepšie písomne).
  • PRI NEPLATENOM VOĽNE zamestnávateľ nemôže potenciálne nakazenému zamestnancovi jednostranne nariadiť neplatené voľno (bez náhrady mzdy), a to ani z dôvodu návratu z postihnutej krajiny. Nemôže ho žiadnym spôsobom nútiť do čerpania neplateného voľna. Na čerpanie takéhoto voľna sa vyžaduje dohoda zamestnanca so zamestnávateľom.

 

Kto môže rizikovému zamestnancovi nariadiť karanténu pre koronavírus?
Aké povinnosti má zamestnanec, keď mu bola nariadená karanténa?


Ak bola zamestnancovi nariadená karanténa, v dôsledku čoho bol uznaný dočasne PN, je bez zbytočného odkladu (t. j. hneď ako je to možné) povinný informovať zamestnávateľa (telefonicky alebo e-mailom) o takejto prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní.

 

Je zamestnávateľ povinný ospravedlniť zamestnanca v práci z dôvodu nariadenej karantény?
Má zamestnanec nárok na náhradu mzdy počas karantény?

 

Áno. Rizikový zamestnanec má nárok na náhradu mzdy (príjmu) počas nariadeného karanténneho opatrenia.

Do 10. dňa karantény má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa:

  • od 1. do 3. dňa vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu,
  • od 4. do 10. dňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
  • Od 11. dňa karantény mu vzniká nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Ako si pri koronavíruse treba uplatniť nárok na nemocenské či PN nájdete v odpovedi na otázku.

 

Môže zamestnanec pracovať počas nariadenej karantény?
Čo v prípade, keď bude pre karanténu zatvorená celá firma?

 

Aj v tomto prípade sa ide o prekážku na strane zamestnávateľa. To znamená, že zamestnávateľ bude musieť znášať náklady na mzdy zamestnancov (v sume priemerného zárobku zamestnanca).