V prieskume sa sústredili na to, ako sú samosprávy spokojné so systémom rozšírenej zodpovednosti výrobcov prostredníctvom oproti pôvodného systému podpory triedeného zberu z Recyklačného fondu. Tiež sa zaujímali, ako mestá a obce vnímajú doterajší stav, kedy obec alebo mesto samo rieši problematiku drobných stavebných odpadov. Rovnako zisťovali postoje samospráv k problematike biologicky rozložiteľných odpadov a prístup k triedenému zberu odpadov. Jedna z otázok zisťovala názor na problematiku drobných stavebných odpadov. Respondenti preto odpovedali na otázku: Považujete za správny doterajší stav, kedy obec alebo mesto samo rieši problematiku drobných stavebných odpadov (DSO), alebo by starostlivosť o DSO (odvoz na skládku, likvidácia) mala byť ponechaná priamo na jeho pôvodcu? Až 45,2 % starostov a primátorov je presvedčených o tom, že by bolo vhodné presunúť starostlivosť o drobný stavebný odpad na jeho pôvodcu. Celkovo 39,5 % konštatovalo, že súčasný systém nám, ako obci, síce z rôznych dôvodov nevyhovuje (napr. kvôli nedostatku financií), ale presunutie starostlivosti o DSO na jeho pôvodcu by bolo nesprávne napríklad kvôli vzniku čiernych skládok. Pre 11,4 % starostov a primátorov je súčasný systém vyhovujúci. K tejto téme sa nevedelo vyjadriť 3,8 % opýtaných. V prieskume zisťovali aj prístup samospráv k podpore spracovania bioodpadu. Na tému: „Biologicky rozložiteľný komunálny odpad (bioodpad) je taký druh odpadu, ktorý vzniká v záhradách, parkoch, domácnostiach a stravovacích zariadeniach, respondenti uviedli nasledovné spôsoby podpory spracovania bioodpadu: 28,5 % naša obec sama zabezpečuje zber použitého kuchynského oleja z domácností, 28,3 % naša obec sama kompostuje zelený odpad, ktorý vznikol pri ošetrovaní zelene, 18,8 % naša obec prispieva domácnostiam na nákup domácich kompostérov alebo ich priamo domácnostiam poskytuje, 7,3 % naša obec zabezpečuje triedený zber tohto odpadu (formou hnedých kontajnerov) a následne odvoz tohto odpadu na skompostovanie, 6,8 % respondentov uviedlo inú odpoveď, 6,4 % naša obec spolupracuje s chovateľmi na využití zvyškov z kuchynských zariadení v pôsobnosti obce na výkrm hospodárskych zvierat v zmysle legislatívy, 3,9 % obcí nepodporuje žiaden spôsob spracovania bioodpadov. V prieskume respondenti odpovedali aj na otázku: „Využívate dotačné mechanizmy (napr. Envirofond, Fondy EU) na riešenie problémov a investičných potrieb pre zlepšovanie životného prostredia v obci?“ Celkovo 35,6 % obcí využíva dotačné finančné mechanizmy, zatiaľ nevyužíva, ale uvažuje nad tým 34,1 % miest a obcí. Podľa prieskumu často využíva tieto mechanizmy 21,2 % samospráv. O tejto forme finančnej pomoci neuvažuje 4,8% a k otázke sa nevedelo vyjadriť 3,8 % opýtaných. V prieskume odpovedalo 421 samospráv. (iH)