Nuž, tento víkend som sa dostal spomedzi metrákových kníh k jednej takej špeciálnej. Špeciálnej preto, lebo je ruská, z Ruska pochádza a zachytáva pobyt niekdajšieho sovietskeho mocipána Nikitu Sergejeviča Chruščova (1894-1971) v Spojených štátoch amerických v septembri 1959. Chvíľu sme sa s krajšou časťou personálu reštaurácie v blízkosti jedného z najnavštevovanejších hradov na Slovensku dohadovali na podmienkach získania knihy počínajúc jej provenienciou („Viete to je z knižnice starej matky majiteľa“), až po rečnícku otázku na hlbší zmysel jej prítomnosti tamtiež („Mne to ako historikovi príde zaujímavé, ale načo bude vám nejaká boľševická kniha?“) Spomedzi rôznych variant vysporiadania vlastníckych vzťahov sme napokon k obojstrannej spokojnosti pristúpili k výmennému obchodu. Slečne chvíľu trvalo, kým sa zo stoličky istenej mojimi rukami natiahla na polici po tú správnu knihu medzi inými zväzkami popísaných azbukou, ale čoskoro som vo výlete predsa len mohol pokračovať so žiadaným opisom súdružských dobrodružstiev v Amerike.

            Čítanie viac ako šesťstostránkovej knihy „Tvárou v tvár Amerike“ (Лицом к лицу с Америкой) s bohatou obrazovou príhodou je pritom dobrodružstvom samým osebe. Najprv som sa schuti zasmial fotke, na ktorej Dwight D. Eisenhower (1890-1969) prijíma darom od sovietskeho hosťa akúsi súčiastku zo sondy Luna 2, ktorá sa práve vtedy trafila do nášho najbližšieho nebeského suseda. Zatiaľčo americký prezident nedokáže zamaskovať sladkokyslý výraz v tvári, predseda Rady ministrov ZSSR so širokým úsmevom vysvetľuje, že naozaj ide o prvý výtvor ľudských rúk, ktorý sa dostal na iný svet vďaka technickému náskoku krajiny robotníkov a roľníkov.

            Šok z „baľšój techniki“ sa pritom konal už v polovici septembra 1959, kedy sovietska delegácia priletela do Washingtonu na palube prestavaného bombardéra TU-144 priamo z Moskvy, bez medzipristátia. Traduje sa, že na letisku vtedy nemali ani dostatočne vysoké schodíky, ktoré by pristavili ku dverám tohto lietajúceho kolosu s viac ako päťdesiatjeden metrovým rozpätím krídiel.

            „Na Nikitu Chruščova čakali počas jeho dvojtýždňového pobytu nielen rokovania s vrcholnými predstaviteľmi USA, ale predovšetkým mnohodenná cesta, počas ktorej si tento tlstý a nepríliš príťažlivý chlapík s tvárou klauna postupne naklonil novinárov a predovšetkým zo začiatku značne nedôverčivých občanov. Ku koncu návštevy bol už pre mnohých Američanov mediálnou hviezdou a idolom, “ konštatuje francúzsky dokumentarista Tim Toidze (*1979) vo svojom diele „Ako si Chruščov podmanil Ameriku“. Ale Amerika si sčasti podmanila aj Chruščova, keďže po návrate zo zámorskej „bašty prehnitého kapitalizmu“ udiveným súdruhom v politbyre vysvetľoval: „Americké koktaily sú jednou z najsilnejších strategických zbraní. Pomáhajú človeku byť skutočne silným a veľkorysým.“

            Okrem miešaných drinkov a zaujatia igelitovými obrusmi v samoobslužných jedálňach prepadol Nikita Sergejevič za Veľkou mlákou aj vášni pre lipnicovité krmoviny indiánskeho pôvodu. „Kukurica, súdruhovia, to je tank v rukách bojovníka,“ presviedčal neskôr sovietskych kolchozníkov a zlé jazyky tvrdili, že ju kázal sadiť dokonca aj tam, kde nerástli ani lišajníky.

            Kremeľská propaganda nevynechala jedinú príležitosť ukázať dominanciu sovietskeho človeka. V  knihe Michaila Charlamova a jeho spolupracovníkov, ku ktorej som sa dopracoval už opísaným spôsobom, nájdeme za štyristou stranou aj fotografiu vysmiateho Nikitu Sergejeviča v sprievode amerických hostiteľov, tlmočníkov a telesných strážcov stojacich medzi vysokými stvolmi s charakteristickými zlatistým klasmi. Pred nimi vstáva zo zeme strápnený miestny politik z Iowy s komickým výzorom Leslieho Nielsena v dokrčenom a zablatenom obleku potom, ako zakopol a padol do výmoľa v kukuričnom poli. Nešťastníkov zadok sa pri cúvaní z jamy pritom až nebezpečne blízko ocitá pred špicou Chruščovovej topánky rezko vykračujúceho pravou nohou.

            Či na senátorovom zadku ostal však skutočne aj odtlačok tajomníkovej obuvi, to už sa z fotografie sotva dozvieme.