Na jej vedeckú prezentáciu naviazali organizátori konferenciu, ktorú už po dvanásty raz pripravili Ekonomický ústav SAV a Ekonomická univerzita v Bratislave.

 

Odznelo na nej viacero pozoruhodných prezentácií na aktuálne ekonomické témy, ktoré v kontexte globalizácie prinášajú stále viac otázok než odpovedí. Saleh Mothana Obadi najskôr predstavil autorov spomínanej monografie a následne vtiahol účastníkov konferencie do súvislostí vývoja globálnej ekonomiky. Pripomenul, že v roku 2019 zaznamenávame tzv. synchronizované spomalenie globálnej ekonomiky na predpokladanej úrovni 3,01 percenta. Na spomalení sa na rozdiel od minulosti podieľajú už všetky regióny sveta, pričom najväčšie spomalenie registrujeme v Eurozóne, osobitne v ekonomike Nemecka. (Rast HDP má len na úrovni 0,5 %). Aj Ázia zaznamenáva spomalenie rastu ekonomiky, v regióne Latinskej Ameriky sa najproblematickejšie javí vývoj vo Venezuele, recesia trápi Argentínu, arabské krajiny sú zasa závislé od cien ropy. Vývoj ohrozujú staré aj nové riziká, vrátane geopolitického napätia v rôznych regiónoch sveta. Hrozba obchodnej vojny USA s Čínou vedie k príprave odvetných opatrení a postihuje aj ekonomiky ďalších vyspelých krajín. Je jednou z hlavných príčin spomalenia globálneho ekonomického rastu. Ďalšie autori knihy identifikujú v dôsledkoch brexitu, spomaľovania ekonomiky Číny, v nestabilite politickej situácie v Taliansku, ktorá môže prerásť do bankovej krízy, v hrozbe vojenského konfliktu na kórejskom poloostrove a v ďalších rizikách geopolitických napätí, ktoré znižujú výkonnosť miestnych ekonomík. Ako zdôraznil vo svojej prezentácii riaditeľ Ekonomického ústavu Juraj Sipko, udržanie a zlepšenie súčasných ekonomických parametrov si v Európskej únii vyžaduje zodpovedné využívanie nástrojov hospodárskych politík, zlepšenie procesov riadenia a správy EÚ. Nastolil otázky: „Je EÚ dostatočne konkurencieschopná? Dokáže čeliť vonkajším negatívnym ekonomickým vplyvom?“ Dvadsať rokov fungovania Európskej menovej únie rozdelil do dvoch období. Prvé úspešné s hospodárskym rastom (1999 – 2007), druhé (2008 - 2019) poznačené nepripravenosťou čeliť šokom z vonkajšieho prostredia. Pripomenul javy rastu chudoby mladej generácie, negatívne dopady klimatických zmien, zmeny vo fiškálnej politike aj nutnosť udržateľnosti ekonomickej stability. „Rád si pomôžem myšlienkou J.F. Kennedyho – Je čas opraviť strechu, keď svieti slnko... V ekonomike EÚ, nehovoriac o globálnej, už niekde mrholí, ba začína pršať.“ V kontexte trendov vývoja a rizík globálnej ekonomiky načrtol “desatoro“ na jej stabilitu a ozdravovanie. Vrátane riešenia problémov klimatických zmien, štvrtej priemyselnej revolúcie, akumulovania dlhu, prerozdeľovania príjmov, riešenia zlých úverov a podobne. Ku všetkým krokom je však potrebná spolupráca namiesto ekonomických vojen a konfliktov. Rovnako pozoruhodné boli aj vystúpenia Borisa Hošoffa na tému hospodárskeho vývoja USA a Japonska aj Daneša Brzicu o Číne pod tlakom obchodných sporov s USA. Rudolf Sivák z Ekonomickej univerzity v Bratislave sa zaoberal hlavnými rizikovými faktormi globálnej finančnej stability. Veľký význam pre svetovú ekonomiku má digitalizácia, čo je „parketa“ skúmania Ingrid Brockovej. Digitálna transformácia znamená pre tvorcov politík značné výzvy. Kľúčovou sa stáva medzinárodná spolupráca v oblastiach, ako sú politika súťaže, daňová politika, spravovanie dát, inkluzívny hospodársky rast, životné prostredie a obchod. Tradične presvedčivo a sugestívne rozoberal pred diskusiou súčasné aj budúce problémy globálnej ekonomiky Peter Staněk. K základným požiadavkám, ktorými sa budú musieť riadiť spoločnosti v budúcnosti patria flexibilita, adaptabilita na zmeny, interdisciplinarita, schopnosť reagovať na nečakané výzvy. Kniha: Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky (Spomaôlenie rastu vplyvom obchodnej vojny) pozostáva z jedenástich kapitol, v ktorých čitateľ nájde kvantum ekonomických informácií, porovnaní, grafov, štúdií nielen o regiónoch, ale aj o globálne významných ekonomikách. Priebeh konferencie k monografii potvrdil, že vznikala so zanietením a vysokým odborným kreditom. (iH)