O hodnotách, na ktorých sa mohol podieľať, ktoré by vytvoril a zanechal po sebe pre ďalšie generácie, ani nepremýšľajme, aby sme neboli frustrovaní z toľkých strát. Slovenskí liberáli (N. Blahová, O. Dostál, P. Osuský, M. Klus)č by si chceli pripomínať 27. júna ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Tento dátum i tento deň si už pripomínajú Česi, ale nie pre uznanie slovenských obetí, ale tých českých. A naši liberáli akoby opäť nevideli našu vlastnú históriu, nevnímali naše osobnosti, ale iba okopírovali postavy, ktorých koniec bol síce tragický, ale nie jediný.

 

Politický proces s Miladou Horákovou, Janom Buchalom, Oldřichom Peclom a Závišom Kalandrom treba odsúdiť, ale nebol jediný a medzi tými, ktorých ich ľavicové a zároveň demokratické zmýšľanie priviedlo do rúk kata, nájdeme i Slovákov. Možno by stačilo prejaviť trošku záujmu o slovenské dejiny, aby sme v nich našli vhodnejší dátum na pripomínanie si komunistického zla. Kým „Horákovej“ skupina, popravená 27. júna 1950, mala českú národnosť, tak napríklad v rámci procesu s Rudolfom Slánskym prišiel o život výrazný ľavicový intelektuál, diplomat a tvorca Vladimír Clementis, rodák z Tisovca. Stalo sa tak 3. decembra 1952. Preto ak by mali naši liberáli skutočný záujem o Slovensko, o jeho prítomnosť, ale aj o vysporiadanie sa s jeho minulosťou, tak by mali radšej navrhovať Deň pamiatky obetí komunistického režimu na 3. decembra.