Uznesenie vlády sa totiž priamo dotkne zamestnancov, ktorí sa rozhodnú, že sa celoplošného testovania nezúčastnia, na čo majú, mimochodom, plné právo.

Nejde ani tak o obmedzenie slobody pohybu a pobytu občanov, to by sme snáď v aktuálnej situácii, keď sa vláda sériou dosť chaotických pokusov a omylov snaží aspoň spomaliť raketovo rastúci počet infikovaných, ešte dokázali rozdýchať.

A nejde ani o groteskne pôsobiace výnimky zo zákazu vychádzania, napríklad medzi 1 a 5 hodinou rannou, ktoré sú vďačným terčom rôznych „.meme“ na sociálnych sieťach.

Čo však už považujem za úplne cez čiaru,  sú  otvorené prevádzky bez zákazníkov, keďže, až na pár výnimiek, platí zákaz vychádzania. Toto už nie je výsmech do tváre, toto je urážka slovenského občana, podnikateľa a zamestnanca. Pretože tu ide o prežitie, o holú existenciu tisícov živnostníkov, podnikateľov a ich zamestnancov, ktorí – keďže im nebolo nariadené prevádzky zatvoriť –  pravdepodobne prídu minimálne o jednu z foriem štátnej pomoci.

Úplným knokautom pre zamestnancov je plošné testovanie a jeho (NE)dobrovoľnosť. Vláda totiž deklarovala, že testovanie je dobrovoľné, ALE… občan, ktorý nebude disponovať negatívnym COVID testom musí dodržať zákaz vychádzania, inými slovami, na cestu do zamestnania a späť bude potrebovať certifikát o negatívnom výsledku testovania. Bez nariadenej karantény, a teda aj bez nároku na nemocenské. Toto zatiaľ platí len pre okresy Bardejov, Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Vláda však už avizovala, že obdobná úprava bude platiť po celoplošnom testovaní na celom území SR.

A niektorí zamestnávatelia zašli ešte ďalej, keď cez svoje interné predpisy upozorňujú, že neprítomnosť zamestnanca, budú považovať za neospravedlnenú absenciu a hrubé porušenie pracovnej disciplíny. To, že je to protiprávne, ich zrejme momentálne trápi menej, ako to, ako zabezpečiť riadny chod fabrík. Zákaz vychádzania je totiž občianskou povinnosťou, a teda neprítomnosť zamestnanca na pracovisku je a musí byť ospravedlnená, akurát za ňu neprináleží náhrada mzdy.

Rozhodnutie vlády uvrhlo Slovensko do chaosu a neistoty, právnej aj existenčnej. Ak týmto rozhodnutím vláda sledovala definitívnu stratu dôvery aj u tých posledných Mohykánov, myslím, že misia bola splnená. Nechcem súdiť a hodnotiť, čo vláda zanedbala, čo mala urobiť a neurobila. Čo však nemôžem akceptovať, je trestanie ľudí za slobodné rozhodnutie, ktoré mohli/mali urobiť. Oprávnene sa mnohí občania sťažujú, že boli k testovaniu „donútení“ hrozbou straty príjmu či zamestnania. Mediálne tirády vládnych predstaviteľov o tom, ako sa občania „dobrovoľne“ masovo zúčastnili testovania, ešte viac v ľuďoch umocňujú hnev a frustráciu.

Pre odbory je úloha jasná. Osloviť kompetentné orgány, aby posúdili prijaté opatrenia z hľadiska ich súladu s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami a žiadať, aby využili svoje právomoci a konali.

Nežijeme v diktatúre. Slovensko je podľa Ústavy SR stále zvrchovaný, demokratický a právny štát. Sloboda je najvyššou hodnotou demokracie. A právo má byť jej garantom.