Na mrazivom úsvite 25. decembra 1914 začuli Briti bojujúci na štvorkilometrovom úseku medzi mestečkami Saint Yves a Neuve Chappelle koledujúcich Nemcov z protiľahlých zákopov a zároveň sa stali svedkami nevídanej scenérie. Nemecká línia bola rozžiarená vianočnými stromčekmi a od nich prichádzali neozbrojení vojaci s rukami rozpaženými od tela alebo mávajúci bielymi vreckovkami. Dokráčali takmer do stredu vojnovej zóny a odtiaľ vyzývali Angličanov, aby sa k nim pripojili.

 

Britský dôstojník Wilbert Spencer pozoroval pri meste Ypres  „deväť alebo desať svetiel pozdĺž nemeckých línií. Hovoril som si, že to budú asi vianočné stromčeky a naozaj boli. Na Božie narodenie na nás Fricovia volali po anglicky „Merry Christmas!“ A my sme zase na kartón napísali „Glűckliches Weihnachten“ a vystrčili ho nad okraj. Neozval sa žiaden výstrel, a tak sa obe strany postupne viac a viac osmeľovali. Nakoniec prišli na pol cesty k nám dvaja Nemci a pýtali sa na dôstojníka. Vyšiel som im oproti a zistil, že si prajú uzatvoriť štvorhodinové prímerie a priniesť nám na pol cesty našich mŕtvych, aby sme ich mohli pochovať, keďže sme deň predtým útočili a utrpeli veľké straty. Na tom sme sa dohodli a potom – div sa svete, to by jednoducho nikomu nenapadlo – sme všetci vyliezli a v polovici územia nikoho si potriasali rukami, zaželali všetko najlepšie a rozprávali sa.“

 

A tak sa stalo, že si ešte včerajší nepriatelia na život a smrť vymieňali drobné darčeky, jedlo, cigarety, pričom nechýbal ani rum či whisky. Očitý svedok zase zaznamenal, že pešiakom Bavorského pluku obzvlášť chutil slivkový puding pripravený v britskej poľnej kuchyni.

 

Jeden z príslušníkov anglickej guľometnej čaty, v civilnom povolaní frizér, si otvoril provizórne holičstvo a bolo mu úplne jedno, z ktorej strany bojiska prichádzajú jeho zákazníci. Vojaci takisto využili dočasný pokoj zbraní k pochovaniu svojich padlých druhov, ku ktorým sa predtým nemohli dostať pod náporom nepriateľskej paľby a slúžili za nich zádušné omše. „Briti a Nemci nastúpili v radoch vedľa seba, pričom sa nemecký a britský poľný kaplán striedavo modlili. To všetko prebehlo s veľkou posvätnosťou a zbožnosťou,“ poznamenal si do denníka poručík Edward Hulse, k čomu však súčasný autor Radek Černý trefne poznamenáva: „Robotníci, z ktorých sa regrutovala väčšina vojakov však mali svoje vlastné náboženstvo, ktoré ich spájalo: Futbal.“

 

A je to naozaj tak – práve futbalové zápasy Angličanov proti Nemcom preslávili udalosti „vianočného zázraku“ azda najviac. Podľa záznamu vo svojom bojovom denníku porazil 133. Kráľovský saský regiment reprezentáciu Škótov tesným výsledkom 3 : 2. Robert Graves tento výsledok vo svojich zápiskoch s ľútosťou síce potvrdzuje, ale podotýka, že sa tak stalo iba láskavosťou rozhodcu, dôstojného reverenda Jollyho, ktorý bol „príliš unesený kresťanskou dobrotou“ a nechal skórovať Nemcov aj napriek jasnému ofsajdu. Hra bola ale predčasne ukončená potom, ako sa lopta prepichla o ostnatý drôt. Nemecký vojak Gustav Riebensahm sa vo svojich zápiskoch nezabudol zmieniť o športovom nadšení protivníka: „Angličania sú za prímerie nesmierne vďační, pretože si môžu zahrať futbal.“

 

V inom dueli zase Škóti s prehľadom naložili Nemcom 4 : 1. Na improvizovanom ihrisku medzi krátermi sa nehralo úplne podľa pravidiel. „Bola to skrátka trma-vrma, nie taký futbal, aký môžete vidieť v televízii,“ spomínal s dojatím ešte aj po siedmych desaťročiach britský veterán Ernie Williams. Vo futbalovom zápase, ktorého sa zúčastnil, hralo „niekoľko stoviek vojakov ťažkých topánkach, ale každý si to užíval“.

 

Záznamy prostých účastníkov odrážajú aj ich vlastné prekvapenie, ktoré s nimi po viac ako storočí stále zdieľame. „Sú to najzvláštnejšie Vianoce, aké som kedy zažil a sotva kedy ešte zažijem,“ zdôveril sa stránkam svojho denníka britský strelec Herbert Davey. „Je ťažké uveriť, že sa to vôbec stalo.“ Iba veľmi málo svedkov týchto podivuhodných dní uvažovalo inak, predsa sa však našli výnimky. Napríklad jeden kaprál rakúskeho pôvodu sa písomne sťažoval práve na „zradcovské bratanie sa s nepriateľom.“

 

Volal sa Adolf Hitler.