V stratégii sa navrhuje, aby sa v Európe zvýšil výkon veternej energie na mori zo súčasných 12 GW na aspoň 60 GW do roku 2030 a na 300 GW do roku 2050. Cieľom Komisie je doplniť ho do roku 2050 o 40 GW energie z oceánov a ďalšie nové technológie, ako sú napríklad plávajúce veterné a solárne parky. Tento ambiciózny rast bude vychádzať z obrovského potenciálu všetkých európskych morských oblastí a z celosvetového vedúceho postavenia spoločností EÚ v tomto odvetví. Poskytne nové príležitosti pre priemysel, vytvorí zelené pracovné miesta na celom kontinente a posilní celosvetové vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií modrej energie. Zároveň zabezpečí ochranu nášho životného prostredia, biodiverzity a rybárstva.

Výkonný podpredseda pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Dnešná stratégia poukazuje na naliehavosť a príležitosť zvýšiť naše investície do modrej energie. Európska únia má vďaka svojim rozsiahlym morským oblastiam a vedúcemu priemyselnému postaveniu všetko, čo potrebuje, aby mohla reagovať na túto výzvu. Modrá energia je už teraz skutočným európskym príbehom úspechu. Naším cieľom je premeniť ju na ešte väčšiu príležitosť pre čistú energiu, kvalitné pracovné miesta, udržateľný rast a medzinárodnú konkurencieschopnosť.“ Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová dodala: „Európa je svetovým lídrom v oblasti modrej energie a môže sa stať hnacou silou jej globálneho rozvoja. Musíme zintenzívniť svoje úsilie tým, že budeme využívať celý potenciál veternej energie na mori a budeme napredovať vo vývoji ďalších technológií, ako sú energia z vĺn, prílivová energia a plávajúce solárne parky. V tejto stratégii sa stanovuje jasné smerovanie a zavádza sa ňou stabilný rámec, ktoré majú zásadný význam pre subjekty verejného sektora, investorov a vývojárov v tomto odvetví. Musíme podporiť domácu produkciu EÚ, aby sme dosiahli svoje ciele v oblasti klímy, pokryli rastúci dopyt po elektrickej energii a podporili hospodárstvo pri jeho obnove po skončení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.“ Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Dnešná stratégia načrtáva, ako môžeme rozvíjať modrú energiu v kombinácii s inými ľudskými činnosťami, ako sú rybolov, akvakultúra alebo lodná doprava, a to v súlade s prírodou. Tieto návrhy nám zároveň umožnia chrániť biodiverzitu a riešiť prípadné sociálno-ekonomické dôsledky pre odvetvia, ktoré závisia od dobrého zdravia morských ekosystémov, čím sa podporí zdravá koexistencia v rámci námorného priestoru.“ S cieľom zvýšiť výkon modrej energie bude Komisia podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti dlhodobého plánovania a zavádzania. To si bude vyžadovať začlenenie cieľov v oblasti rozvoja modrej energie do národných námorných priestorových plánov, ktoré majú pobrežné štáty predložiť Komisii do marca 2021. Komisia v kontexte revidovaného nariadenia o TEN-E takisto navrhne rámec dlhodobého plánovania sústav na mori, do ktorého budú zapojené regulačné orgány a členské štáty v každej morskej oblasti. Komisia odhaduje, že na splnenie jej navrhovaných cieľov budú do roku 2050 potrebné investície vo výške takmer 800 miliárd eur. (iH)