V každom z nás je utopista. Premýšľame o tom, čo by bolo, keby... Snívame o tom, aké by to bolo, keby bolo niečo iné, ako je teraz... Túžime po všeličom možno a často i nemožnom... A popritom bežia filmové kulisy našich životov a paradoxne niektoré myšlienky akoby ostávali nemenné, nehybné, zamrznuté v čase. Alebo len vedia, kadiaľ sa vstupuje do iných časopriestorov, a voľne si poletujú, raz pri filozofujúcom Platónovi, od neho k revoltujúcemu dôstojnému a vysoko postavenému Tomášovi Mórovi, obtrie sa i o Robspierra, ktorý chvíľu nato vystupuje po schodíkoch ku gilotíne. Áno, čítanie môže byť aj dramatické, keď opisuje neľútostné okamihy. Ale nato, aby sa všetci spoločne ocitli v knihe, je potrebných nespočetne veľa chvíľ. Možno aj milión. Perného utopisti, sústrední v monumentálnom diele na takmer 400 stranách, ožívajú, burcujú, snívajú, argumentujú, ale čím viac sa opierali o ulicu, o to tragickejšie končili. Ich myšlienky ich prežili, prežívajú a ostanú tu aj po nás. A zároveň vytvárajú veľmi dôležitý kontext o tom, že ak sa dnes hovorí o sociálnom štáte, tak o takomto štáte písali už rozumní ľudia v minulých storočiach. Boj za dôstojné pracovné podmienky, ale i adekvátne životné podmienky alebo vzdelávanie pre všetkých bol bojom v rôznych vývojových fázach ľudstva. A smutno musím dodať, že stále nie je dobojované. Perného Utopisti sú knihou, ktorá systematicky spracúva a ponúka prehľad toho najlepšieho zo sveta, ktorý je vlastne nesvetom. Ako inak nazvať nereálne krajiny, vysnívané spoločenstvá, nedosiahnuteľné systémy, ktoré zabezpečujú všetkým všetko. Alebo aspoň toľko, aby sa naplnili ich potreby. A tu spoločne s Marxom i jeho nasledovníkmi, ale tiež – ako vidieť z knihy L. Perného – i predchodcami, smerujeme k otázke, aké sú tie základné potreby? Kým u mňa k nim patrí i ranná šálka kávy, u iného je to potreba popri dýchaní aj čítať. Podozrievam autora knihy Utopisti z toho, že on práve patrí k tým, ktorí bez čítania, študovania, premýšľania, ale i naznačovania súvislostí nedokážu existovať. Inak by jeho bytie vlastne bolo nebytím. No tu sa dostávam k problému, že takéto jeho nebytie by nemalo vôbec žiaden súvis s nesvetom, ktorý som spomínal vyššie a ktorý je vlastne utópiou, čiže svetom ideálnym. Pre L. Perného by takáto utopická zem mohla ležať veľmi blízko nekonečného sveta kníh, pretože aj týmto svojím dielom ukázal, s akými a koľkými zdrojmi dokáže pracovať i spolupracovať. Jeho kniha je naplnená až po okraje ľudskosťou, múdrosťou, ale i nenaplnenými očakávaniami, za ktoré bol nejeden mysliteľ ochotný alebo radšej povedzme že schopný položiť vlastný život. Plejáda osobností, prúdy myšlienkových pochodov, to všetko ponúka tento autor vo svojej najnovšej knihe. Vyšla pred dvoma mesiacmi, ale mám pocit, že sa nám – čitateľom – oplatilo na ňu počkať. A tiež trošku kriticky dodávam, že sme sa jej nevedeli dočkať, hoci sme možno ani netušili, že vzniká. No nemohla nevzniknúť a nielen pre tých, ktorým sú blízke humanizmus či filozofia. Kniha Utopisti sa dá čítať aj ako neošúchané čítanie o dejinách písaného i premýšľaného slova. Svoje si tam nájdu aj milovníci kultúry a umenovedy. Ale naprázdno neodídu ani tí, ktorých priťahujú dejiny, či už antické, stredoveké alebo novoveké. Kniha pulzuje aktuálnosťou, hoci opisuje to, o čom sme možno veľakrát počuli, ale originalita tohto autora nám ponúka nové pohľady nato. Vivat Lukáš Perný, mám chuť zvolať a ponoriť sa do niektorej z Utópií, o ktorých som si s chuťou všeličo v jeho diele prečítal.