Základom objavov bol nový fosílny hmyz zozbieraný v Libanone, Mjanmarsku, Rusku, Mongolsku, USA, Kazachstane a v Brazílii. „Ide o široký porovnávajúci materiál úplne nových skupín vodných švábov zo širokého časového obdobia spred 300, 270, 220, 151, 127, 115 a 98 miliónmi rokov. Na štúdium súčasných ekvivalentov sme podnikli dve expedície do neporušených pralesov UNESCO rezervácie SUMACO v Ekvádore,“ povedal Peter Vršanský zo Slovenskej akadémie vied, ktorý výskumný tím vedie. Objav poslúžil na globálnu analýzu všetkých vodných živočíchov. Opísané fosílie môže verejnosť nájsť v múzeách v Bejrúte, Moskve, Washingtone, Nakingu, Tokiu a Stuttgarte. Nesmierne vzácne vzorky sa podarilo umiestniť aj do Slovenského národného múzea v Bratislave. Predstavujú najlepšie zachované fosílie a ich súčasťou je aj jantár z čias dinosaurov. Výsledky vyústili do približne šesťtisíc záznamov o evolúcii vodného hmyzu od karbónu podnes a preukázali, že hmyz nie je schopný z vody vyjsť na súš. „Takýto významný objav by sa nepodarilo zverejniť bez pomoci kolegov zo zahraničia. Na objave sa podieľali vedci z Česka, Ruska, Libanonu, Nemecka, Číny, Japonska a Ekvádoru. Článok korešpondoval Hemen Sendi, študent Prírodovedeckej Fakulty UK a na výskume sa podieľal aj Dr. Peter Barna,“ dodal P. Vršanský. (iH)