Vždy sme si priali zdravie, ale ovplyvnení koronou po ňom určite túžime viac, ako kedykoľvek predtým. Priali sme si aj šťastie, no obmedzeniami našich práv a doterajších životom sa zrazu pozeráme aj na každodenné všednosti úplne inými očami. Pre niekoho to šťastie naberá úplne iné významy. Či už je to v objatí svojich rodičov či starých rodičov, vo voľnom pohybe po meste alebo slobodnom nadýchnutí sa. A láska? Aj tej sme si vždy slovne popriali a predsa len sme za uplynulý rok videli príliš veľa neláskavých prejavov. Vládna moc k tej spoločenskej neznášanlivosti prispela mierou vrchovatou, a keď sa v priamom prenose dohadujú najvyšší predstavitelia štátu, keď sa slovne vydierajú a dávajú si ultimatívne odkazy, akoby sme aj do nižších úrovní spoločnosti preberali tento naratív. Naratív nedôvery, neúcty, nepokory a hnevu. Ak teda môžeme predpokladať, aký rok nás čaká, tak minimálne nedôvery a hnevu sa tak skoro nezbavíme, aj keby sme koronu porazili na hlavu. No zatiaľ akoby postavené na hlavu pôsobia rozhodnutia a konania zodpovedných...