iH – Pán Fico, nedávno ste rozšírili názov strany o prívlastok slovenská. Znamená to, že sa SMER zmenil?

RF - Rád by som zdôraznil, že to nie je zmena oficiálneho názvu strany. Strana naďalej zostáva pod názvom SMER-sociálna demokracia, ale prívlastkom slovenská, ktorý chceme používať v kontakte s médiami a verejnosťou, zvýrazňujeme, že sa chceme orientovať na typické, tradičné, slovenské, ľavicové témy. Pre nás je dôležité, keď chceme robiť ľavicovú politiku, aby v centre našej pozornosti bol Zákonník práce, aby to bola minimálna mzda, aby to bol trinásty dôchodok, aby to boli príplatky za prácu v noci, aby to bola pomoc ľuďom, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí... A ten zoznam tém, ktoré sú typicky ľavicové, je veľmi dlhý. A nechceme dávať do popredia témy, ktoré možno v iných krajinách oprávnene vyťahujú iné naše sesterské strany, ktoré sú v strane európskych socialistov alebo v socialistickej internacionále. Ja verím, že naši partneri v Európe pochopia, že chceme na Slovensku sa venovať tým témam, ktoré sú prioritné, a témam, ktoré sú prioritné možno v iných krajinách, nedávať až takú váhu, ako by možno od nás niekto očakával.

 

iH – Povedali ste, že to slovenské znamená viac ľavicové, ale dá sa to chápať aj ako národné? A ak teda národné, ako by ste charakterizovali modernú národnú politiku? Je to napríklad boj proti povinným kvótam?

RF - Moderná ľavica nemôže opomínať aj témy, ktoré sa týkajú národnoštátnych záujmov krajiny, ktoré sa týkajú suverenity, a to najmä v prípade, keď krajina je malá. Slovensko je malá krajina, nemáme žiadnu veľkú armádu, žiadnu veľkú ekonomickú moc. My sa môžeme spoliehať len na to, že naše vlastné národnoštátne záujmy budeme presadzovať v rámci medzinárodného práva, jeho dôsledným dodržiavaním a takým suverénnym vystupovaním. Suverénna národná politika je napríklad, keď sme zablokovali migračné kvóty. Naša suverénna národná politika sa prejavila v tom, že sme odmietli uznať Kosovo ako samostatný štát, lebo sme nato mali množstvo konkrétnych dôvodov. Naša suverénna národná politika bola, keď pri vyhostení ruských diplomatov zo Slovenska kvôli prípadu Vrbětice v Českej republike, kedy sme povedali, že takýto prejav falošnej solidarity odmietame. Byť národný neznamená byť „hejslovácky“. Pod národným rozumiem, že sa nebojíme pomenovať naše  národnoštátne záujmy a bojovať za ne, za každých okolností hrdo vystupovať a presviedčať celý svet, že sme inteligentný, svojprávny národ, ktorý si vie spravovať svoje vlastné veci vlastným spôsobom. Preto chceme týmto otázkam venovať väčšiu pozornosť ako v minulosti. Nech je toho príkladom aj taký náš návrat do minulosti. Nedávno som predkladal do parlamentu za stranu SMER-SD návrh zákona, ktorý hovoril o mníchovskej tragédii, kde som pripomínal Mníchovskú dohodu z roku 1938, kedy nás zradili Francúzi a Angličania a kedy len Sovietsky zväz stál pri nás. Je to otázka vzťahu k druhej svetovej vojne, otázka k SNP, ale otázka aj k takým vzdialenejším historickým obdobiam. Som veľmi nadšený a chcem to podčiarknuť, s akou pozitívnou odozvou bol prijatý náš návrh pripraviť Národnú púť k sv. Cyrilovi a Metoda, ktorú sme zorganizovali v nedeľu 4. júla, v predvečer štátneho sviatku v obci Branč pri Nitre. Je to taká historická obec, o ktorej je známe alebo je taká tradícia, že keď prichádzal sv. Cyril a Metod na naše územie, tak práve z tých vinohradov, kde sme 4. júla stáli večer aj my, mali možnosť prvýkrát vidieť Nitru. Nechceli sme z toho robiť cirkevný sviatok, ani hejslovácky sviatok. Pripomenuli sme si náboženský rozmer príchodu sv. Cyrila a Metoda, ďalej historický odkaz, ktorý zanechali na území dnešného Slovenska. Ale pripomenuli sme si aj tradície a taký národnoštátny rozmer, ktorý sme zvýraznili aj v Ústave Slovenskej republiky.

 

iH – Vráťme sa do minulosti. Ako dnes vnímate váš krok v roku 2018, že ste sa vzdali pozície predsedu vlády? V Česku napríklad Andrej Babiš neustúpil protestom.

RF – V roku 2018 došlo k hrubému zneužitiu vraždy proti nám, pretože už nevedeli, čo majú s nami robiť a hospodárske, sociálne i finančné výsledky boli také, že nebolo možné poraziť vládu SMERu-sociálna demokracia. Tak sa zneužila vražda, o ktorej doteraz dohromady nič nevieme. Možno vieme, kto strieľal, ale nevieme, kto platil tú vraždu a kto ju celú organizoval. Ponúkal som mojim kolegom v SMERe, ktorí dnes už nie sú s nami, už sú dnes v HLASe, aby sme spustili protiofenzívu a dali vlastný príbeh, čo sa vlastne dialo po vražde. Ako mimovládne organizácie, médiá a všetci začali proti nám bojovať a vytvárať obraz, že to bol úrad vlády, ktorý dal zavraždiť nejakého novinára. Nedá sa bojovať aj dovnútra, pokiaľ ide o stranu, a nedá sa bojovať súčasne aj navonok. Videl som, že ľudia, ktorí odišli zo SMERu a dnes sú v HLASe, sa nechceli postaviť na stranu SMERu. Nechceli ho brániť, že to nemá žiaden význam. Na druhej strane mi záležalo, aby SMER v tom období roku 2018 pokračoval vo vláde, ktorá bola vytvorená v roku 2016, tak som prijal osobné rozhodnutie, ktoré zabezpečilo, že SMER-SD dotiahol tretie plné volebné obdobie, čo sa v histórii Slovenska nikomu nepodarilo.

 

iH – Pred letom ste otvorili tému skracovania pracovného času i pracovného týždňa. Je to vaša hlavná téma pre najbližšiu budúcnosť?

RF – Tých tém v oblasti sociálneho štátu je veľmi veľa. Som rád, že sa nám podarilo dať na Ústavný súd podanie, v ktorom žiadame Ústavný súd, aby posúdil súlad ostatnej novely Zákonníka práce s Ústavou SR, pretože došlo prakticky k likvidácii sociálneho dialógu, k diskriminácii ľudí starších ako 65 rokov, je tam problém s rozširovaním vyšších kolektívnych zmlúv v rámci konkrétneho odvetvia. Máme ďalšie témy, ktoré teraz v tejto oblasti otvárame, ale áno. Po tom, ako sme zvýšili príplatky za prácu v noci, po tom, ako sme nastavili mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy, ktorý bol zrušený touto pravicovou vládou. Po tom, ako sme nastavili vyplácanie trinásteho dôchodku, čo bolo tiež zrušené touto vládou. Po tom, ako sme dali obedy zadarmo... A tak ďalej. Po tom všetkom musí do tohto katalógu určitých opatrení, ktoré posilňujú sociálny štát, prísť aj myšlienka skrátenia pracovného času, pretože Slovensko je krajina, kde ľudia pracujú najviac v noci a kde je najviac nadčasov. A vôbec celkový týždenný pracovný čas patrí medzi najdlhšie v Európskej únii. Rôzne štúdie potvrdzujú, že skrátenie pracovného času vôbec nejde proti zamestnávateľom, pretože je často za tie 4 dni vyššia produktivita práce. Ak sa dohodnú zamestnávatelia so zamestnancami, že dokážu ťahať o hodinu viac prvé štyri dni, tak potom piatok naozaj môže byť voľný. Potom piatok, sobota a nedeľa by mohli vytvoriť veľký predpoklad na skvalitnenie rodinného života, je to veľká podpora pre cestovný ruch, pretože má význam vo štvrtok večer odísť v rámci Slovenska a ísť niekam na dovolenku. Na tri dni do rekreačných zariadení tu na Slovensku. Je to téma. Ja súhlasím s tým, že už dnes to dovoľuje do určitej miery legislatíva, ale chcel by som z toho urobiť štandardnú vec. Nejde to všade. Ak máte atómovú elektráreň, tak ju nemôžte vypnúť vo štvrtok večer, ale sú odvetvia, podniky a firmy, kde by štvordňový pracovný týždeň, s tým že by sa počas tých štyroch pracovných dní natiahol o hodinu viac, mohol významne prispieť ľuďom ku kvalitnejšiemu životu.

iH – Za ktorým sociálnym opatrením, z tých čo súčasná koalícia zrušila, je vám najviac ľúto?

RF - Veľmi mi je ľúto trinásteho dôchodku, pretože my sme pred voľbami v roku 2020 prijali zákon, ktorý bol schválený a zverejnený v Zbierke zákonov. Ľudia mali dostať v roku 2020 prvýkrát trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku v danej kategórii. Ak si teraz zoberiem napríklad starobného dôchodcu, tak to malo byť okolo 460 eur na Vianoce. Toto zrušila táto vládna koalícia. Toto mi je ľúto, pretože stále som presvedčený o tom, že ľudia, ktorí sú na dôchodku, majú všetko odpracované, všetko zaplatené z hľadiska daní a odvodov. Zaslúžia si, aby okrem dôchodku, ktorý dostávajú na mesačnej báze, dostali aj ďalší benefit. Či už je to v podobe cestovania zadarmo, napríklad ako sme to urobili alebo teraz v podobe trinásteho dôchodku. Je to určite 13. dôchodok, za ktorým mi je najviac ľúto.

 

iH – Úplne posledná, ale nanajvýš aktuálna téma je diskriminovanie obyvateľov Slovenska na základe zaočkovania či nezaočkovania. Čo by ste povedali ľuďom, čo majú robiť?

RF – Nechcem sa hrať na hrdinu, pretože viem si predstaviť nejakú firmu, kde zamestnávateľ povie zamestnancovi – ak sa nepôjdeš zaočkovať, tak ťa vyhodím z roboty alebo si zober neplatené voľno, kým neskončí pandémia... Mohol by som tu šermovať všelijakými medzinárodnými dohovormi, ktoré zakazujú vytvárať sociálny, finančný či pracovnoprávny tlak na zamestnanca, na človeka, že musí ísť na očkovanie. Pretože viete, ako to v praktickom živote je. Do tej intimity vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom niekde na pôde nejakej malej firmy my vôbec nevidíme. Povinnosťou SMERu-sociálnej demokracie, slovenskej sociálnej demokracie, a toto je silná slovenská téma, je bojovať za ľudí podávaním návrhu na Ústavný súd. Ideme teraz na Ústavný súd SR, kde chceme napadnúť vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva, ktorá zavádza diskrimináciu medzi očkovanými a nezaočkovanými ľuďmi. Hovoríme otvorene každý deň na tlačových konferenciách, že ľudia by sa nemali báť hovoriť pravdu verejne. A len takýto veľký verejný tlak potom môže chrániť individuálnych ľudí, ktorí môžu byť vystavení možno diskriminácii zo strany zamestnávateľov, o ktorej som hovoril pred chvíľou. Zopakujem našu zásadnú pozíciu. Očkovanie musí byť dobrovoľné. My rešpektujeme každého, kto sa chce dať zaočkovať. Rovnako žiadame, aby ten, kto sa išiel zaočkovať, rešpektoval toho, kto má nato iný názor. Ale nemôže byť, ak je očkovanie dobrovoľné, rozdiel medzi tým, čo sa ide zaočkovať a čo sa nejde zaočkovať. Východisko je veľmi jednoduché. Chápem, že musia byť prijaté nejaké opatrenia na boj proti Covidu. To opatrenie musí byť v podobe troch alternatív pre človeka. Buď je zaočkovaný, má protilátky alebo tretí variant je, že má kvalitný PCR test. Ale tento test musí zaplatiť štát. Inak nemôžme hovoriť o tom, že by ľudia na Slovensku boli rovní, že by tu nebola diskriminácia a som presvedčený, prakticky na 100 percent, že budeme s týmto podaním na Ústavný súd úspešní a že touto cestou SMER-SD ľuďom pomôže.