Pán predseda sociálnych demokratov, hovoríte často o tom, že sa hospodársky Slovensku darí. Je preto ešte potrebná ľavicová politika? Nejde o prežitok?

Presne naopak. Ak krajina podáva dobré hospodárske výsledky, pravicové a liberálne strany majú tendenciu ešte viac škrtiť, ísť proti výdavkom a argumentovať, že sa treba za každú cenu pripravovať na horšie časy. Ukázalo sa, že aj ľavicová politika dokáže byť veľmi zodpovedná. Prijali sme obrovské množstvo sociálnych opatrení, zlepšili sme postavenie zamestnanca v zákonníku práce, zvyšujeme minimálnu mzdu, aktuálne sme zastropovali dôchodky pre ľudí od 64 rokov a krajine sa napriek tomu výrazne darí. Ľavicová politika je presne o tom, že na jednej strane vie byť veľmi zodpovedná k verejným financiám, vie byť úspešná, to sme preukázali aj my, a súčasne je pripravená sa podeliť sa o tento úspech s ľuďmi. Ak sa teda pýtate, či za týchto podmienok má ľavica význam, odpovedám – nepochybne, lebo keby tu ľavica nebola, tak nikdy nemáme veci ako sú vlaky zadarmo, lyžiarske zájazdy zadarmo, dvojnásobný vianočný príspevok a ďalšie významné sociálne opatrenia, ako sú obedy zadarmo, zvyšovanie rôznych dávok, ktoré tu dnes vidíme.

 

Tlak proti vašej strane i súčasnej vládnej koalícii je paradoxne silnejší od médií ako od politikov. Čomu to pripisujete?

Na Slovensku sme svedkami trendu, ktorý je mimoriadne nebezpečný, keďže médiá opúšťajú svoju základnú úlohu objektívne informovať a pokúšajú sa nahradiť impotentnú opozíciu. Médiá si kladú za cieľ, že treba povaliť vládu, treba postaviť novú vládu, treba vymeniť toho alebo onoho politika bez akejkoľvek zodpovednosti, bez toho, aby stáli na rovnakej štartovacej čiare, ako ostatné politické subjekty a pokúšali sa získať priazeň voličov. Preto, keďže už SMER-SD vyhral za sebou štyri krát parlamentné voľby, tlak médií bude silnieť ešte viac, pretože je faktom, že my nie sme konfrontovaní s opozičnými návrhmi, ale sme konfrontovaní na dennej báze s útokmi médií, ktoré sú často nevyberané, bez dôkazov. Ja sám hovorím, že dnes médiá na Slovensku zaviedli najprimitívnejší výklad práva, keď niekoho obvinia bez dôkazov a toho, kto je obvinený, žiadajú, aby predložil dôkaz, že to tak naozaj nie je. Sú to mimoriadne nebezpečné tendencie a keď k tomu pridáme aj pôsobenie tretieho sektora, ktorý je financovaný často zo zahraničia, nemá žiadnu zodpovednosť, vstupuje do politických súbojov, tak sa vytvára úplne nová kvalita politického súperenia. Ale my sa snažíme byť aj na tento typ súboja pripravení.

 

Má SMER-sociálna demokracia plán, ako sa brániť voči nepravdivým či manipulatívnym útokom?

Musíme byť dôslednejší v obrane, pretože ja som to vyskúšal v poslednom období, keď som v rokoch 2006-2010, počas našej prvej vlády, viedol veľmi ostrý súboj s médiami. A priznám sa, že som ho neprehral. Minimálne by som povedal, že to bola remíza. Potom sme sa dohodli, že touto cestou už nepôjdeme, a že sa pokúsime s médiami vychádzať. Médiá to okamžite pochopili ako slabosť a ešte viac útočili na SMER. Dnes by som radil každému a robím to aj ja. Akonáhle príde nevyberaný útok bez dôkazov, treba okamžite reagovať. Treba sa pýtať týchto médií, aby dali dôkazy. A keď to ďalej nejde, treba využívať legitímne prostriedky, ktorých sa neuveriteľne boja predstavitelia médií. Pri predstave, že by mali platiť nejaké finančné odškodnenie, že by mali byť ťahaní po súdoch, už je to nepríjemné. Je to veľmi náročné, ale je to jediná cesta, ako ukázať médiám, že sa ich nebojíme.

 

Vo svojej komunikácii využívate sociálne siete. Sociológovia hovoria, že medzi vašimi voličmi sú najmä starší ľudia. Nechýbajú vám ľavicové noviny?

Aj sociológovia by mali byť opatrnejší pri vyjadreniach na adresu ktorejkoľvek politickej strany. My musíme byť stále na pulze dňa. Ak som začal robiť politiku v roku 1992, tak mi stačilo chodiť na mítingy, urobiť sem-tam nejaký rozhovor do novín a ísť do televízie alebo rozhlasu. A dnes je nepostrádateľnou súčasťou práce politika aj to, že komunikuje cez sociálne siete, pretože to je fenomén, ktorý sa nedá obísť, či chceme alebo nechceme. Kto si myslí, že bez kontaktu so sociálnymi sieťami môže byť úspešný, tak sa mimoriadne mýli. Rovnako ale hovorím, že pozor na akúsi virtuálnu realitu. Bolo by veľmi zlé, keby komunikácia bola iba cez sociálne siete. Z ľudí sa stávajú také odľudy. My sme svedkami toho, že máme veľké množstvo mladých ľudí, ktorí sa nevedia spoločensky správať. Ktorí sú úplne spoločensky izolovaní. Pre mňa je nepochopiteľné, že mladý pár sedí na večeri a nepovie si za celú večeru jedno slovo. Celý čas pozerajú do telefónov, niečo si ťukajú. Možno že si niečo píšu, ja neviem, ale evidentne to nie je to, čo by malo byť. Čiže ak sa pýtate na ľavicové noviny, uvedomujeme si, že klasické médium v podobe tlačených novín je dnes jedno z najmenej efektívnych médií. Patrí to však na scénu. Je dobré, keď sem-tam aj my niečo vydáme, ale spoliehať sa, že by nejaké ľavicové noviny zachránili čokoľvek, je veľmi mylné. Musíme byť všade prítomní tam, kde ten politický priestor je. Ja sa domnievam, že sme urobili aj niekoľko chýb. My sme nevenovali pozornosť príprave ľudí, ktorí sú rovnako zmýšľajúci ako my, ktorí by pôsobili v treťom sektore, ktorí by pôsobili v médiách. Toto sme naozaj významne zanedbali. Ja vám dám príklad, ktorý som počul v nedávnej minulosti, kedy osemročné deti mali učiteľku a tá im hovorí, že idú prezidentské voľby. A takéto jedno dieťa došlo domov a hovorí otcovi – to sa naozaj stalo – tati a ty vieš, že sú prezidentské voľby? Samozrejme, že viem, že sú prezidentské voľby. No a koho ideš voliť? Ty dobre vieš, koho mám za kamarátov a že sa s nimi stretávam, diskutujem, a ja idem voliť toho Šefčoviča. Ale keby tam ten Šefčovič nekandidoval, tak by som asi volil Harabina. A dieťa skoro spadlo zo stoličky – Harabina? Veď to je najhoršie zlo na svete. Veď pani učiteľka nám hovorí, tu je ten strašne zlý ujo Harabin a tu je strašne dobrá teta Čaputová. A na konci hodiny nám taký veľký klobúk pripraví a do toho klobúka my hádžeme akože volebné lístky, na ktoré všetci napíšeme – Čaputová. Tak ak toto sa deje dnes na Slovensku, môjtybože, kam sa to dostávame? Takže treba reagovať, bojovať, ale nespoliehajme sa dnes iba na to, že budeme cez nejaké ľavicové denníky riadiť ľavicovú politiku. To nejde. Je to o kontaktoch, o sociálnych sieťach, o médiách. Je to úplne iná politická kvalita života, ako bola v roku 1992.

 

Ďakujeme za vaše odpovede, ale na záver ešte jedna otázka. Ako vidíte pôsobenie vašej strany po budúcoročných voľbách?

Pred rokom, kedy bola hrubým spôsobom zneužitá vražda na útok proti SMERu, som bol trošku pesimistický. Uvedomme si, že sa médiám podarilo vytvoriť obraz, že niekde na úrade vlády sme spolu s talianskou mafiou zorganizovali vraždu novinára a jeho priateľky. My sme sa bránili, aj sme urobili rozhodnutia typu zmeny vo vláde, pretože sme nechceli predčasné parlamentné voľby, a až po niekoľkých mesiacoch, možno po roku definitívne vyšetrovatelia povedali, že to je úplný nezmysel, hoci my sme to od samého začiatku popierali. Teraz je tu pokus vytvárať obraz, že keď teda vláda nezavraždila novinára s talianskou mafiou, tak vláda vraj má nejaké kontakty s talianskou mafiou. Opäť sa to ukázalo ako nepravda. Teraz je najnovšia vlna útokov, že dobre teda, keď nevyšla talianska stopa, keď sme nepresvedčili voličov, že je tu prepojenie úradu vlády a talianskej mafie, tak poďme, budeme hovoriť, že osoby, ktoré sú obvinené, opakujem obvinené, ja plne rešpektujem prezumpciu neviny, majú blízko k SMERu, hoci dobre vieme, že osoby, ktoré sú obvinené, majú bližšie podstatne viac k iným stranám, iným médiám, iným finančným skupinám. Preto ak som bol pesimistický, povedzme na začiatku roka 2018, tak dnes si myslím, že SMER bude zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu po parlamentných voľbách. Ja teraz nechcem ani tipovať, ani odhadovať. Osobne si myslím, že pán Kiska sa dostal tam, kam patrí, dostáva sa do polohy človeka, ktorý úplne zlyhal ako prezident, ktorý je podozrivý z vážnych daňových deliktov. Sú tu určité politické subjekty, ktoré hodnotovo sa hlásia k témam, ktoré na Slovensku nikdy nemali nejakú veľkú podporu. Ak niekto svoj program zakladá na tom, že bude vítať migrantov, že bude robiť homosexuálne manželstvá, že budú homosexuálne páry adoptovať deti, tak toto je dosť málo. Preto ja som podstatne optimistickejší, ako som bol minulý rok, a vidím úlohu SMERu ako pomerne významnej strany. Myslím si, že SMER-SD by mal voľby percentuálne vyhrať. Ak ich percentuálne vyhrá, mal by dostať šancu opätovne zostavovať vládu. A o to sa treba pokúšať.