Ďalšou oblasťou je priemysel a tretie miesto obsadilo zdravotníctvo so sociálnymi službami. Táto doména slovenských žien je viditeľná aj v počte presťahovaní, keď do susedného Rakúska sa presťahovalo v minulom roku trikrát viac žien ako mužov. Práve ich pôsobenie na pozíciách opatrovateliek a sestričiek mení vysťahovalecké štatistiky. Krajiny, kde pracujú našinci najviac, sú našimi bezprostrednými susedmi – Rakúsko (34,8 %) a Česko (22,7 %). Nasleduje Nemecko s 19,1 % a Maďarsko na úrovni 5,9 %. Paradoxne Veľká Británia s Írskom prilákali iba 2,8 % Slovákov, ktorí možno aj zneistení hroziacim brexitom, uprednostnili návrat domov alebo vyskúšali inú krajinu pre svoje lepšie zárobky.

 

Ak by sme chceli poznať aj konkrétny počet pracujúcich v zahraničí, tak vďaka štatistickému úradu vieme, že v minulom roku išlo o 139 600 Slovákov. Ide o dvadsať tisíc menej ľudí, ako dva roky predtým. Napriek klesajúcemu trendu sa niet čo čudovať, že využívame otvorený pracovný trh. Kým totiž na Slovensku bola priemerná hrubá mesačná mzda na úrovni 2022 eur, tak priemer za EÚ tvorí úctyhodnú sumu 5968 eur. Snom Slováka by mohlo byť Luxembursko s najvyššou hodnotou, a to s 9916 eurami. Napriek rôznym podporám, štátnej pomoci i zlepšovaniu pracovných podmienok si časť obyvateľov Slovenskej republiky hľadá uplatnenie i v cudzine, často s opodstatnenou vidinou lepších zárobkov. Nejde síce o razantný úbytok pracovnej sily, ale zároveň by sme si nemali zatvárať oči pred týmto faktom. Odborníkov zo stavebníctva, zdravotníctva i sociálnej oblasti potrebujeme aj doma...