A o slovo sa hlásila už aj predtým, hoci ju brzdili nedostatočné zásoby. Nie každý si mohol dovoliť siahnuť po tuzexovom tovare, ktorý nebol pre bežných smrteľníkov. Mnohí mladí by sa nad tým už ani nezamýšľali, ovplyvnení haldou riflí v každom druhom obchode. Ak by sa spýtali však svojich rodičov, tak by sa dozvedeli o vytúžených texaskách nejedného dospievajúceho v starých zlatých časoch, ako rojčia o komunistickom režime niektorí ultraľavičiari. A ak by sa spýtali starých rodičov, možno by ich prekvapil fakt, že niečo, čo bolo predtým určené na každodenné robotnícke použitie, sa zrazu premenilo na výkrik módy.

 

Áno, nejeden zo starých rodičov, ktorí sa medzi vojnami vybrali za prácou do Ameriky, by im potvrdil, že džínsy vznikli ako pracovný odev. Išlo o pevný materiál, ktorý veľa vydržal. Dali by sa nazvať americkými montérkami, hoci zrovnávať ich s tými našimi komunistickými je ako hľadať súvislosť medzi lunochodom a leňochodom.

 

Britský historik Tony Judt spomína, že to bolo pred 56 rokmi, kedy sa pravé levisky objavili na parížskom blšom trhu. A tak, ako našinci o dvadsať rokov vyvolali oveľa väčší dopyt, ako stačila obhospodáriť tuzexová ponuka, podobnú situáciu prežívali aj Francúzi. Ale vlny, či ide o tsunami alebo módu, ťažko zastaviť, a tak sa uniforma americkej mládeže, čiže džínsy a tričko, preniesli napokon aj na európsky kontinent. A istý čas slúžila táto uniforma aj na zdôrazňovanie iného pôvodu, kým však do hry nevstúpili „drahí špičkoví návrhári, ale dokonca ani potom vzniknuté rozdiely nevypovedali o spoločenskom postavení majiteľa, ale iba o množstve finančných prostriedkov, ktoré vynaložil,“ konštatuje historik.

 

Rifle, džínsy, levisky alebo texasky vstúpili do dejín a už z nich neodišli. Hoci ich začiatok bol nanajvýš skromný a chvíľu trvalo, kým sa pracovný odev začal tváriť ako módny výstrelok.