V konečnom dôsledku sa tak môže stať, že snaha o zjednodušenie informácie pre spotrebiteľa sa minie účinku a spotrebitelia budú zmätení z množstva informácií, ktorú budú jednu a tú istú potravinu označovať zelenou aj červenou farbou. V slovenskej legislatíve pritom už teraz existuje viacero možností na dobrovoľné označovanie, ktoré vyzdvihuje slovenský pôvod či kvalitu potravín. Výrobcovia majú napríklad možnosť označiť výrobok, ktorý bol vyrobený na Slovensku, výrazom „Slovenská potravina“ či „Vyrobené na Slovensku“. Zároveň sa môžu zapojiť do systému „Značka kvality SK“, kde o pridelení značky rozhoduje odborná komisia. Prijatie ďalšej dobrovoľnej schémy s farebným označením bude v konečnom dôsledku pre spotrebiteľa mätúce. Nakoniec sa môže stať, že ten istý výrobok bude podľa európskej schémy zelený, pričom podľa slovenskej schémy bude červený. „Predstavenie idey potravinového semaforu bez zverejnenia konkrétnych podmienok vo forme vykonávacích vyhlášok vytvára právnu neistotu. Zavedenie národného potravinového semaforu prinesie zbytočné dodatočné náklady pre potravinárov, ktorí sú už teraz zaťažení množstvom legislatívnych pravidiel na európskej aj slovenskej úrovni. Našou úlohou by malo byť aktívne zapojenie sa do európskej diskusie o finálnej podobe spoločnej európskej schémy, ktorá bude jednotná pre všetkých potravinárov Európskej únie,“ uzatvára Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky. (iH)