Ako informovala koordinátorka podujatia, zástupkyňa riaditeľa ústavu Zuzana Benková, tento rok to bolo pripravené pre skutočne rôznorodých hostí. Od žiakov základných škôl, cez stredoškolákov zo Strednej odbornej školy informačných technológií, poslucháčov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity až po – pre laika trochu prekvapivo – študentov Vysokej školy výtvarných umení. Znalci pomerov na tomto ústave však vedia, že študenti tejto školy nezriedka hľadajú v spolupráci s vedcami nové materiály pre svoje diela. Ako vysvetlila Alena Šišková, medzi poslucháčmi tejto školy a výskumníkmi ústavu je od roku 2015 aj dlhodobejšia spolupráca, keď umelci využívajú technológie pri výrobe svojich umeleckých diel. Kým sa Zdenko Špitálsky pustil do hlavnej témy svojej prednášky Polymérne kompozity pre 3D tlač, urobil krátke opakovanie základných informácií o polyméroch. Tým, ktorí na to zabúdajú, pripomenul, čo všetko, čo nás obklopuje, je z polymérov. Zdôraznil ich podstatnú prednosť - cenu. A ďalšie výhody – že pridávaním ďalších zložiek k matrici možno nastaviť vlastnosti, aké od materiálu potrebujeme. Napríklad vodivosť, tepelnú vodivosť – čo sa využíva napríklad pri fasádach budov. Keď obsahujú tepelne vodivý polymér, dokážu v lete absorbovať teplo. Kým sa v prednáške rozhovoril o polymérnych kompozitoch pre 3D tlač, vrátil sa trochu do histórie tejto pomerne novej, no rýchlo sa rozvíjajúcej technológie. O patentovanie metódy založenej na vytvrdzovaní plastov pomocou UV žiarenia požiadal Američan Charles W. Hull v roku 1984. V roku 2014 už bolo možné pomocou 3D tlačiarne zostrojiť auto. Medzi príkladmi, čo všetko táto technológia dokáže sú napríklad aj endoprotézy, zubné výplne, implantáty, ale najmä – pochopiteľne – najrôznejšie súčiastky, ale aj rodinné domy. Z. Špitálsky sa venoval metódam tejto tlače, vysvetlil princíp stereolitografie, selektívne laserové spekanie, viactryskové modelovanie, bioprinting i najviac používanú technológiu tavením strún. Tú si hostia podujatia mali možnosť aj pozrieť. Postojom k plastom z hľadiska životného prostredia sa venoval vo svojom vystúpení Ivan Chodák. Ako zaujímavosť k tejto téme pripomenul, že to, čomu hovoríme igelitová taška by malo byť správne polyetylénová taška. Tento výrobok svoj názov len zdedil po polyméri spoločnosti IG Farben, ktorá preň používala komerčný názov Igelit. I. Chodák sa však sústredil najmä na predstavenie možností likvidácie polymérov, na ktorých vedci pracujú. Odmietol názor, že plasty sú najväčším ohrozením životného prostredia súčasnosti, priblížil prácu výskumníkom, ktorí sa venujú biodegradovateľným plastom, pozornosť venoval aj mikroplastom. Za nešťastné označil, že tlak na inovácie v priemysle v súčasnosti je taký silný, že firmy nemajú čas skontrolovať, aké bude mať inovácia vedľajšie účinky.

Návštevníci dňa otvorených dverí v Ústave polymérov SAV mali možnosť pozrieť si aj pracoviská svojich hostiteľov, zoznámiť sa napríklad s prácou na počítačových experimentoch, dozvedieť sa viac o projektoch, na ktorých vedci pracujú – napríklad ako zbaviť Dunaj plastov, alebo ako liečiť efektívnejšie cukrovku. (iH)