Vnímam to tak, že ak niektoré politické strany nemajú  žiadne ideály, tak potom vystupujú živelne, nevidím kvalifikovaný systém uvažovania, okrem osobného prospechu a poškodzovania protivníka. Nie som osobne priaznivcom politických strán, ktoré majú svoje vízie postavené na primitívnych základoch stojaceho kapitalizmu, kde sociálne programy štátu nahrádzajú charitou. Pozitívne nevnímam tiež politické subjekty, ktoré majú skôr formu hnutí, s programom orientovaným na porazenie oponentov a ich pranierovanie, ucelená vízia pre spoločnosť, jej miesto v medzinárodnom priestore často absentuje. Chýba mi príťažlivý a hlavne reálny veľký sen.

 

Moja predstava súčasného modelu riadenia spoločnosti je v akceptovaní volieb v takom tvare, že všetky politické subjekty, ktoré sa dostanú cez volebný kľúč (napr. 5 %) do parlamentu, budú tvoriť parlamentnú aj vládnu koalíciu, opozíciu tvoria neúspešné subjekty mimo parlamentu. Demokraticky a pluralisticky (v dialógu) budú môcť/musieť spravovať štát v prospech väčšiny občanov. Chcem dúfať, že sa to stane skôr, ako nás bude riadiť celosvetová vojensko-robotická vláda s umelou inteligenciou- samozrejme resp. možno v prospech skupiny vyvolených. 

    

Na čele mnohých krajín, nielen Slovenska, sú ľudia, ktorým nič nehovorí teória systémov a tak nie sú schopní dovidieť do dôsledkov vlastných opatrení. Chýbajú nám štátnici. Pojem štátnik sa používa zvyčajne na označenie obzvlášť rešpektovaného politika, oplývajúceho znalosťami, zručnosťou a víziou pri vedení štátu. No v záplave neštátnikov takých takmer nevidieť...