Nie svojím program, nie alternatívou k sociálnemu štátu, nie náhradnými opatreniami za vlaky či obedy zadarmo. Toto našej opozícii nevonia, pretože by za tým musela byť intenzívna a systematická práca, rozsiahla členská základňa, pretože odborníci nerastú len tak na strome, a hlavne by im malo ísť o ľudí. A nie o biznis typu (ne)nakupovania pozemkov pod Tatrami, (ne)zdaňovania príjmov, (ne)plácanie jázd služobným vozidlom a iné z opozičných bizarností.

 

A aký to má všetko súvis s Austráliou? Tá aktuálne žije hľadaním parlamentnej väčšiny. Aj Austrálčania si volia 150 poslancov. Rovnako ako my. Ale kým u nás opozícia najskôr lustrovala, kto vlastne smie či nesmie vstúpiť do vlády so sociálnymi demokratmi. Teraz obrazne strieľa so šampanským pri každom zákonodarcovi, ktorý od koalície odíde a zaradí sa k tzv. nezávislým. Ale stále má koalícia za sebou viac ako polovicu hlasov. Napriek tomu je často spochybňovaná opozíciou, že či vlastne má legitimitu vládnuť.

 

Nuž, Austrálska liberálna strana, ktorá aktuálne vládne u našich protinožcov, má v parlamente 75 hlasov. Áno, presnú polovicu, a tak sa musí opierať pri hlasovaniach o ostatných poslancov. U nás by takýto stav opozícia okamžite napádala a komentovala tými najsilnejšími invektívami, a čuduj sa svete, v Austrálii sa liberáli na predčasné voľby nechystajú. Zatiaľ. Zrejme sa obávajú, ako by im voliči spočítali ich nevládnutie, keďže podľa prieskumov sa darí najviac Austrálskej strane práce.