Všetko sa to zdalo v pohode, až kým sa neozval otec trenčianskej Pohody, ktorý pripomenul bývalému ľavičiarovi všetko, čoho sa dopustil SMER aj za jeho pôsobenia. Keď sa im ten odchod hodil, tak ospevovali jeho iniciátora, ale vzápätí ukázali, ako vysoko (či skôr nízko) si ho považujú.

 

Aj najnovší odchod ďalšieho z ministrov by sa mohol zdať ako opustenie ľavicovej agendy, o to viac, že v tomto prípade ide o peniaze. Nie však tie, ktoré by potencionálny opúšťač dostal, ale o tie, ktoré šetrí, zdravo opatruje a rozdeľuje. Minister financií, dnes člen SMERu-SD, ale v minulosti aj člen Sociálnodemokratickej strany Slovenska, známej cez jej predsedu J. Wolfa, opúšťa svoj významný post, ale nie pre zmenu svojich postojov, ale práve naopak. Aj ako guvernér Národnej banky Slovenska môže vplývať na sociálne istoty našincov. Ako náš najúspešnejší šéf rezortu financií sa prirodzene profesijne posúva ďalej, ale nie príliš ďaleko, aby jeho ľavicový hlas stále nebolo dosť počuť.