Možno začnem od konca. Robert Owen nebol iba spisovateľ a filozof, ale aj človek praxe. Svoju víziu naplnil v realite možno vôbec prvým sociálnym podnikom v dejinách - v mlynoch New Lanark, kde zamestnancom v rámci možností doby zabezpečil relatívne dôstojné životné podmienky, zriadil prvú materskú školu, večerné školy, zlepšil sociálne práva zamestnancov, obmedzil ženskú prácu a celý život bojoval proti detskej práci. V tomto ho považujem za nielen najväčšieho vizionára, ale možno jedného z najosvietenejších reformátorov celých dejín. A to ho na Slovensku pozná skutočne veľmi málo ľudí a medzi filozofmi je takmer neznámy, hoc jeho filozofia je mimoriadne hodnotná. Mimochodom v súvislosti s knihou som kontaktoval aj múzeum Roberta Owena. Jediné čo Owenovi možno ani nieže vytknúť, ale skôr žalostne skonštatovať, je jeho extrémny optimizmus smerom k budúcnosti ľudstva a jeho reformám. Žiaľ, príliš skoro predpovedal veľké zmeny, ktoré dodnes stále neprišli. To však nemení nič na tom, že ak by sme žili tak, ako to Robert Owen vysníval, bol by, ako spieva Karel Gott, na Zemi ráj.

Ďalším zaujímavým vizionárom bol kresťanský komunista Wilhelm Weitling, ktorý, bohužiaľ, zostal v tieni Karola Marxa. Vzhľadom na to, že nebol žiadny učenec, ale remeselník, jeho vízie o priam vedecko-technickom sofokratickom komunizme sú mimoriadne inšpiratívne. To isté možno povedať o francúzskom vizionárovi Étiennovi Cabetovi (autor Cesty do Ikárie) či česko-nemecko-talianskom mysliteľovi Bernardovi Bolzanovi. Nad rámec knihy, ktorej záber končí v 19. storočí, by som ešte spomenul H. G. Wellsa, ktorý doslova predpovedal celý rad vynálezov a taktiež nadčasového kritika súčasnej civilizácie Aldousa Huxleyho. Krásne písal o živote a spoločnosti aj na Slovensku úplne neznámy mysliteľ, katolícky kňaz Lamennais. Taktiež ma zaujal zabudnutý osvietenský filozof Gabriel Bonnot de Mably, ktorý bol svojho času rovnako známy ako Jean-Jacques Rousseau. Kým o Kantovi píšu filozofi stovky štúdií, o Mablym nenájdete takmer nič, čo je veľká škoda.

Samozrejme najväčší vzor je pre mňa svätec a humanista v jednom – Thomas More. Keby som si mohol vybrať druhý krát birmovné meno, tak si vyberiem meno Tomáš podľa Thomasa Mora. Zacitujem rakúskeho katolíckeho kňaza Jozfea Scheiffera (Duchovenstvo a sociálna otázka), ktorý komentuje jeho Utópiu nasledovne: „Majú ústavu demokratickú a zriadenie komunistické... hovorí sa že komunisti zmýšľajú nekresťansky... komunizmus... bol rýdzo kresťanský a zásada o rovnosti a hlavná snaha výchovy socialistického – vštepiť lásku k blížnemu sú kresťanské...“

No a na záver mi nedá nespomenúť slovenského vizionára Ľudovíta Štúra. V 19. storočí utopista a snílek, ktorý pod vplyvom nemeckých filozofov (Hegela a Herdera) a taktiež mesianistov projektoval víziu slovenskej štátnosti. No a dnes máme vlastnú Ústavu či vlastný jazyk. Čiže utopická vízia 19. storočia sa stala skutočne realitou.