Zároveň 78,7 % zaočkovaných respondentov si myslí, že by mali pre nich existovať miernejšie opatrenia v porovnaní s tými, ktorí sa očkovať nedajú. To sú zistenia výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame. Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020, a trikrát v roku 2021. Deviata vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila 14. až 20. mája 2021. V tomto období výrazne klesali počty hospitalizovaných a uvoľňovali sa epidemiologické opatrenia. Respondentov, ktorí sa už dali zaočkovať a respondentov, ktorí odpovedali kladne na otázku Dnes sú dostupné vakcíny na nový koronavírus, plánujete sa dať zaočkovať? je 48,7 %, čo je veľmi podobná úroveň ako v marci (49 %). Zaočkovaných už je 25,4 % respondentov a ďalších 23,3 % sa plánuje dať zaočkovať. Veľmi mierne (na úrovni štatistickej chyby) stúpol počet respondentov, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať (z marcových 28,8 % na súčasných 30,9 %) a nerozhodnutých je 20,4 % respondentov (v marci 22,2 %). Ochota dať sa zaočkovať dlhodobo súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu. Častejšie by sa dali zaočkovať respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, dlhodobo častejšie tiež muži v porovnaní so ženami. Výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať a častejšie zaočkovaní sú respondenti z Bratislavského kraja. V tejto súvislosti tiež dlhodobo pozorujeme koreláciu s narastajúcim vzdelaním – zaočkovať sa plánuje alebo sa už dalo až 70,6 % vysokoškolsky vzdelaných respondentov, ale iba 41,4 % respondentov so základným alebo učňovským vzdelaním (bez maturity). Podľa výskumu 57,5 % respondentov, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, sa už aj zaregistrovalo do tzv. čakárne na očkovanie. Respondenti, ktorí sa do čakárne ešte nezaregistrovali, ale plánujú sa dať zaočkovať, uvádzali ako najčastejší dôvod nemožnosť vybrať si vakcínu, ktorú chcú (24 %). Až takmer tretina respondentov (32 %) pozná niekoho, kto sa chcel zaregistrovať na očkovanie, ale potreboval pomôcť s registrovaním na internete do tzv. čakárne. S miernejšími epidemiologickými opatreniami pre zaočkovaných (v porovnaní s nezaočkovanými) súhlasí 46,3 %, proti je 35,4 % a vyjadriť sa nevie 18,3 % respondentov. Spomedzi už zaočkovaných respondentov súhlasí s platnosťou miernejších epidemiologických opatrení až 78,7 % a z tých, ktorí sa plánujú dať zaočkovať až 70 %. „Napriek narastajúcemu počtu zaočkovaných a dostupnosti širšieho spektra vakcín, ochota dať sa zaočkovať stagnuje. Zdá sa, že proti ďalšiemu rastu ochoty dať sa zaočkovať je predovšetkým zlepšujúca sa epidemiologická situácia a s tým súvisiaci výrazný pokles obáv z ochorenia. V tejto súvislosti je tiež zaujímavým zistením, že výrazná väčšina už zaočkovaných respondentov alebo respondentov, ktorí sa plánujú zaočkovať, by súhlasila so zavedením miernejších epidemiologických opatrení pre zaočkovaných v porovnaní s nezaočkovanými. Dá sa pritom predpokladať, že takáto selektívna platnosť miernejších epidemiologických opatrení by tiež mohla prispieť k vyššej ochote dať sa zaočkovať,“  uzatvára Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV. (iH)