Pokiaľ si spomínam, keď sa v posledný deň roku 2019 objavila prvá správa o novom ochorení pripomínajúcom SARS, ešte nikto netušil, že je to začiatok pandémie. Neuplynuli ani tri mesiace a pre väčšinu sveta sa stal nový vírus problémom číslo jedna.

 

Prikláňam sa k názoru, že po zhruba 1,5 roku vieme len to, že Covid19 existuje. Vedecky overeným faktom už dokonca nie je ani len to, či sú nové mutácie mutáciami pôvodného kmeňa. A už vôbec nik netuší ako, kedy a kde vznikol, prípadne kto, ako, kedy a za akým účelom ho vyvinul a ako ho vypustil na do sveta. Čo to spôsobilo, je téma na množstvo románov či štúdií opisujúcich chaos okolo vývoja, distribúcie a dokonca vedeckými ústavmi trápneho spolitizovania témy vakcín. Myslím si, že každý kompetentný vedec si zaslúži uznanie, vrátane tých ruských. K vedeckému poznaniu patrí aj neustály proces verifikácie a falzifikácie použitého postupu, aby sa zverejnené výsledky dali replikovať aj na inom pracovisku ako dôkaz. V prípade očkovania ide o overenie všetkých informácii vrátane účinnosti a vedľajších účinkov, postupov či stability procesov.

 

Čo mňa ešte osobne na tejto pandémii vyrušuje, je skutočnosť, že niektorí politici o ňom vedia žalostne málo, ale myslia si, že vedia dosť, ak nie až všetko. A ďalším problémom je, aspoň u nás, že kým vedci viac menej vedia, čo robia, a robia to pomerne dobre, tak politici si myslia síce tiež, že vedia, čo robia, ale nerobia to, čo by robiť mali a tu vzniká potom diskrepancia medzi poznaním a riadením.

 

Čo s tým, aby sme nezomreli na beznádej? Liberálny svetonáhľad hovorí, že veľkým problémom, tak ako vždy, môžu byť aj plošné riešenia zo strany štátu. Vždy tu budú skupiny, čo chcú čosi, iné to zase nechcú, jedni preto, lebo si to naozaj myslia, druhí preto, lebo chcú vyrývať a destabilizovať, aby sa dostali k moci. Možno by bolo vhodné , aby štát vždy len dal čo najviac informácií a odporúčania. Zvyšok nech jednotlivec rozhoduje sám a na vlastnú zodpovednosť. Tam by sa ukázala realita, nie len oportunistické reči. Ja osobne som presvedčený, že v istých momentoch je priam žiadúca pevná ruka. Pokojne tou pevnou rukou môže byť aj kolektívny orgán, ak je dostatočne kontrolovaný.

 

Vzorcov prístupu k pandémii Covid-9 je viac. Politická elita masmediálne preferuje ROR (Ruky – Odstup – Rúško) na prevenciu. Môj kolega ekonóm a motivátor však v hlbokej realite vidí vyššie riziko: NOS (Nenávisť – Osamelosť – Smrť). V každom prípade by si mal človek zachovať a pestovať mieru psychickej a duchovnej pohody. Aby škody neboli aj v tejto oblasti zbytočne väčšie.