Pri dnešnom stave zdravotníctva a „mozgovom truste“ na Slovensku je to pozitívny krok. Stále lepšie, ako sa iba modliť a rozprávať, že dobre bude. Aj keď veľké ilúzie si nerobím, pretože naše zdravotníctvo už liečilo veľa ministrov. Ako však hovorí môj priateľ, primár cievnej chirurgie, najväčším problémom je ale ľudský faktor. Bez kvalitných lekárov nemôžete konštituovať koncové nemocnice. Zbytočne budete mať špičkové vybavenie (ktoré ale nemáte), ak nebudete mať špičkových odborníkov – samozrejme dobre zaplatených.

 

Každopádne máme v medicíne na Slovensku veľa paradoxov. Teraz budeme hovoriť iba o štátnom sektore. V štátnych nemocniciach majú lekári v podstate tabuľkové platy, to znamená, že chirurg pracujúci v malej nemocnici, schopný vyriešiť apendix a žlčník, zarába rovnako ako ten najlepší chirurg v koncovej nemocnici, denne operujúci nádory pankreasu a to je neakceptovateľné. Tí najschopnejší by sa mali posúvať smerom do koncových nemocníc a byť za to adekvátne ohodnotení. Ako tvrdí primár z praxe, rovnako absurdné je, aby praktický lekár za prácu na obvode vďaka kapitačnej platbe zarábal viac ako špičkový odborník v koncovej nemocnici.

 

No a kým neodstránime tieto záležitosti a nezrovnalosti, pokojne môžeme zatvárať a otvárať nové nemocnice. Budú nám chýbať kvalitní a motivovaní odborníci, ktorí sú nositeľmi tej kvality, po ktorej všetci voláme a ktorú so sebou prinášajú ľudia-odborníci, a nie stratifikácia nemocníc na papieri. Lebo často sa stáva, že to tí schopní „zabalia a pracujú radšej v súkromných zariadeniach, kde si za primitívne výkony, ktoré ich nebavia, zarobia násobne viac ako za špičkové výkony v koncovej nemocnici.