V súčasnosti sa často manifestujú problémy, ako napr. migranti a multikulturalizmus. Veľmi ma zaskočila otázka môjho priateľa, ktorá znela: Myslíte si, že aj súčasní imigranti, či už legálni alebo ilegálni, by mohli dospieť ku extrémistickým činom, ak pri dlhodobom pobyte v azylových táboroch majú pocit frustrácie, ľudskej nespokojnosti a zlého životného pocitu? Veľká otázka, ale ako tvrdím, tie malé nemajú význam. Moja odpoveď znela: Viete, v tejto oblasti sa u mňa bije humanizmus s pragmatizmom. Chce to hĺbkový ponor do objektívnej reality. Razil som tiež tendenciu, že len ekonomických migrantov, prospešných krajine. A ilegálnych prospechárov s „ajfónom“ a bez dokladov vracať nazad. Ale ja mám problém aj s tým definovaním „ekonomicky prospešných krajine“. Pripadá mi to také kolonialistické.

 

Podľa môjho názoru multikulturalizmus zlyhal. Státisíce moslimov paradoxne do západnej Európy neprinášajú kultúrne obohatenie, ale práve naopak - bariéry, predsudky a obmedzovanie liberálnych slobôd. Nijaký politik nemôže a nedokáže zmeniť tisícročné tradície, zvyky a myslenie národov. Ja mám rád slovenské halušky, maďarské halászle, turecký kebab, arabský chlieb, nemecký párok, anglickú slaninu, čínsku pikantnú polievku. Práve v osobitnosti a jedinečnosti sú unikátne. Ak ich umelo demokraticky budem nútiť žiť v jednom hrnci či v chladničke, úplne zničím ich podstatu a chuť. Nakoniec sa mi vône a chute budú biť navzájom. To sú paradoxy, a ak by sa niekto seriózne pozrel na tie „ekonomické“ prospechy, tak by sme sa možno dozvedeli, že tým, že Nemci v minulosti lákali gastarbeiterov, tak sa sami stali neživotaschopnými, a to už je len krôčik k postmodernému úpadku. Je to asi tak.

 

Voľný pohyb osôb, tovaru a služieb v rámci Schengenu áno, ale aj taká obyčajná bunka vie, čo má prepustiť dnu a čo vylúčiť von. Samozrejme, nemám žiadne výhrady voči iným národom, národnostiam, etnikám, sociálnym a náboženským systémom. Mali by sa ale rozvíjať v ich domovských krajinách a nie transferovať do európskej časti sveta. Tolerancia musí byť v zhode so zásadovosťou, inak nastane anarchia. Zásadovosť je najdôležitejšia a tolerancia musí byť jej súčasťou. Každý by si mal uvedomiť, že existujú aj takí ľudia, ktorí majú odlišné a aj nezlučiteľné presvedčenie a konanie. Je však tragickým krokom, ak sa miešajú dohromady ľudia s nekompatibilnými názormi a životným štýlom a deklaruje sa to ako multikulturalizmus.