Pán minister, stojíte na čele dôležitého rezortu pre sociálnych demokratov. Na čo ste najviac hrdý z vášho doterajšieho pôsobenia?

 

Záber rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je naozaj veľmi široký, a je preto ťažšie vypichnúť len jednu oblasť, v ktorej sa nám podarilo zlepšiť život našich občanov. Naše opatrenia sú určitá skladačka a ľuďom pomáhame v podstate od narodenia až po jeseň ich života. Čo by som však asi najviac vyzdvihol, je náš úspešný boj s nezamestnanosťou. Ako sociálny demokrat som totiž presvedčený, že najlepšou sociálnou politikou je dať ľuďom prácu, ak o ňu stoja. A o to sa snažíme na rezorte od začiatku môjho pôsobenia, čiže od roku 2012. Začiatky vôbec neboli jednoduché. V tom čase sa na Slovensku naplno prejavovali negatívne dopady hospodárskej krízy a nezamestnanosť sa vyšplhala na rekordných 16,20 %. Bez práce sme evidovali viac ako 437-tisíc ľudí, čo je naozaj vysoký počet. Týmto ľuďom sme museli pomôcť čo najskôr, aby časom nestratili pracovné návyky, ale aj odhodlanie zamestnať sa. Nebolo to ľahké. Ekonomika ožívala len pomaly, zamestnávatelia nové miesta nevytvárali. Rozhodli sme sa ich preto podporiť napr. preplácaním mzdy zamestnanca, ak vytvorili miesto pre nezamestnaného. Osvedčilo sa nám to najmä pri mladých do 29 rokov, ktorí v tom čase tvorili 32 % zo všetkých nezamestnaných. Následne sme to skúsili aj pri iných skupinách evidovaných, napr. dlhodobo nezamestnaných či ľudí vo veku nad 50 rokov. Títo všetci boli pri hľadaní práce znevýhodnení.

 

Nebolo však potrebné motivovať iba zamestnávateľov, ale aj mnohých nezamestnaných. Bola tu situácia, keď sa niektorým oplatilo viac poberať sociálne dávky ako pracovať za minimálnu mzdu. Som rád, že teraz to už tak nie je a tie nožnice medzi poberateľmi dávok a pracujúcimi sa roztvárajú. Dnes už je naozaj výhodnejšie pracovať ako poberať sociálne dávky. Napr. aj vďaka opatreniu z roku 2015, ktorým sme umožnili súbeh mzdy, pomoci v hmotnej núdzi a osobitého príspevku. Jednoducho povedané, dlhodobo nezamestnaným, ktorí si našli prácu s platom do výšky dvojnásobku minimálnej mzdy, sme v prípade nižšie príjmu ponechali nárok na sociálne dávky pre rodinu a navyše sme mu vyplácali aj osobitný príspevok. Prvých šesť mesiacov vo výške 126,14 eura, ďalších 6 mesiacov vo výške 63,07 eura. Tento rok sme zašli ešte ďalej a predĺžili sme poskytovanie tohto príspevku až na 18 mesiacov. A to aj preto, že sa nám toto opatrenie naozaj osvedčilo. Od jeho účinnosti sme takto motivovali už viac ako 47 500 dlhodobo nezamestnaných prijať prácu aj za nižšiu mzdu. Aj vďaka tomu môžeme teraz povedať, že od roku 2013 sa počet dlhodobo nezamestnaných znížil o takmer 70 %. Mnohí z nich boli dokonca bez práce viac ako 4 roky a možno už ani nedúfali, že sa zamestnajú.

 

Ak by som to mal zhrnúť, vďaka dobrému ekonomickému vývoju a našim presne cieleným a efektívnym opatreniam, sa nám podarilo za posledné roky dostať nezamestnanosť na historické minimá. V marci 2019 sme dosiahli evidovanú nezamestnanosť na úrovni 5,03 %, celková bola 6,19 %. Dokonca ešte vidím priestor na ďalší pokles, pretože zamestnávatelia hlásia viac ako 88-tisíc voľných pracovných miest a v evidencii máme 137 962 ľudí, ktorí sú ihneď pripravení nastúpiť do zamestnania. Potrebujú však rekvalifikáciu alebo vyššiu motiváciu. Preto nepoľavíme v našej dobre rozbehnutej politike zamestnanosti a sme pripravení pomôcť všetkým, ktorí záujem pracovať majú.  

 

Skúsme sa pozrieť na Slovensko z európskeho pohľadu. Je Európa sociálna a má čo v tejto oblasti priniesť pre našu krajinu?

 

Európska únia je jeden významný projekt, vďaka ktorému sa naša krajina neustále posúva vpred. Mnohé úspechy, ktoré sme dosiahli v politike zamestnanosti a v sociálnej oblasti by sme bez európskych peňazí realizovali len ťažko. Pomoc z únie prúdi nielen k nezamestnaným, ale aj k marginalizovaným komunitám, k chorým či k chudobným. V tom všetkom je sociálny rozmer, solidarita a snaha pomáhať občanom Európskej únie. Navyše, v roku 2015 sa v únii začalo nahlas hovoriť o sociálnom rozmere Európy, o tom, akú budúcnosť chceme pre nás, naše deti a pre Európu. Lídri krajín sa stretli na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast v Göteborgu, kde sa prihlásili k napĺňaniu Európskeho piliera sociálnych práv. Zhodli sa, že o zbližovanie našich hospodárstiev a spoločností by sa mali usilovať aktéri na všetkých úrovniach vrátane sociálnych partnerov. Dosiahnuť sa to dá zavedením  nových a účinnejších práv pre občanov v troch oblastiach - rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie. S týmto sa plne stotožňujeme a sme pripravení v prípade potreby preniesť európske odporúčania do našej legislatívy. Musím však povedať, že mnohé parametre už spĺňame – napr. garanciu primeranej minimálnej mzdy, pomoc pri hľadaní pracovného miesta a pri odbornej príprave a rekvalifikácii, funkčný systém podpory v nezamestnanosti, ale aj zdravý sociálny dialóg.

 

Vnímame vašu ambíciu získať k nám Európsky orgán práce. Prečo je to dôležité?

 

Slovensko už dávno nie je iba krajina, ktorá vysiela svojich pracovníkov do zahraničia. Sme krajina, ktorá veľké množstvo pracovníkov už aj prijíma. To nám však okrem pozitív prinieslo aj zopár negatív. V posledných rokoch sme zaznamenali rôzne podoby porušovania legislatívy, najmä pri najímaní pracovníkov z tretích krajín v snahe ušetriť čo najviac na nákladoch na mzdy. Bohužiaľ, v mnohých prípadoch to znamená, že títo ľudia k nám chodia pracovať načierno a nie sú sociálne poistení, o čom mnohí ani nevedia. Táto situácia ma primäla konať a pred dvomi rokmi som v Bratislave zorganizoval regionálny samit ministrov V4, Rumunska a Srbska, na ktorom sme dohodli užšiu spoluprácu inšpektorátov práce pri odhaľovaní prípadov nelegálnej práce. A práve takáto spolupráca medzi krajinami je jednou z náplní novej európskej agentúry, o ktorej sídlo sa uchádzame aj pre náš odborný profil. Európsky orgán práce bude poskytovať informácie občanom a podnikom o ich právach a povinnostiach pri cezhraničnej pracovnej mobilite, bude koordinovať spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných inšpekcií. Zároveň bude pôsobiť ako mediátor v cezhraničných sporoch medzi krajinami. Som presvedčený, že spružní výmenu informácií a pomôže nám postupovať koordinovane tam, kde sú zneužívané platné pravidlá.

 

Okrem toho je náš záujem zabojovať o sídlo tejto agentúry spojený s ambíciou Slovenska stať sa členom Únie so všetkými skúsenosťami a atribútmi, ktoré k tomu patria. Sme jedinou krajinou z veľkej vlny rozširovania EÚ v roku 2004, ktorá je zároveň členom eurozóny aj Schengenu, bez európskej agentúry či inštitúcie na svojom území. Aj toto z nás robí zdatného kandidáta, pretože v EÚ silnie politické povedomie o potrebe vyváženejších rozhodnutí pokiaľ ide o geografické rozmiestnenie agentúr.

 

Aké rokovania ste podnikli, aby sme získali podporu členských štátov?

 

Hneď, ako sme sa rozhodli zabojovať o novú agentúru, sme si povedali, že bude najlepšie navštíviť mojich rezortných kolegov z krajín EÚ osobne. Takto im nielen predstavíme našu ponuku, ale vieme im aj zodpovedať dodatočné otázky. Mám za sebou už desiatku takýchto bilaterálnych rokovaní a ďalšie ma ešte len čakajú. Teší ma, že na stretnutiach všetci vysoko oceňujú našu pripravenosť a kroky, ktoré na podporu robíme. Okrem toho sme našu kandidatúru prezentovali na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli pred približne 60 diplomatmi a zamestnancami inštitúcií Európskej únie. A taktiež aj v Bratislave veľvyslancom členských krajín EÚ, ktorí pôsobia na Slovensku, a to aj  za účasti predsedu vlády Petra Pellegriniho. Som presvedčený, že naše hlavné mesto je na hostenie takejto európskej inštitúcie plne pripravené, navyše, jej prítomnosť by zvýšila prestíž Bratislavy ako proeurópskeho hlavného mesta.

 

Veríme, že sa vám podarí zrealizovať ešte veľa ďalších prorodinných a sociálnych rozhodnutí. Mohli by ste nám prezradiť niektoré z aktuálnych, ktoré pripravujete?

 

Tento rok opäť potešíme opatrovateľov, ktorí sa doma starajú o svojich chorých príbuzných. Plníme tak náš prísľub, aby výška peňažného príspevku na opatrovanie dosiahla do roku 2020 výšku čistej minimálnej mzdy. Nám sa to podarí už v predstihu. Od prvého júla 2019 navrhujeme výšku peňažného príspevku na opatrovanie u poberateľov v produktívnom veku vo výške 430,35 eur mesačne, teda v sume čistej minimálnej mzdy pre tento rok. Ostatné výšky tohto závisia od počtu opatrovaných osôb, ako aj od rozsahu poskytovaného opatrovania. Títo ľudia si to bezpochyby zaslúžia a zaslúžia si aj viac, pretože nikto nemôže poskytnúť chorému lepšiu starostlivosť ako rodinní príslušníci.

 

So starostlivosťou o chorých súvisí aj ďalšia úprava, na ktorej pracujeme spolu s Ministerstvom zdravotníctva. Týka sa pacientov, ktorí sú odkázaní na dlhodobú či paliatívnu starostlivosť. Aby sme podporili ich ošetrovanie v domácom prostredí,  chceme poskytovať tzv. „dlhodobé ošetrovné“ rodinným príbuzným, ktorí sa o chorého človeka starajú. Poistenec bude mať nárok na ošetrovné v rozsahu 55 percent z platu najviac tri mesiace, keďže počas tohto obdobia nemôže chodiť do zamestnania. Zmena by mala byť účinná od 1. septembra tohto roku.

 

Potešíme aj dôchodcov, a to dvojnásobným vianočným príspevkom, ktorý v tomto roku dosiahne maximálne 200 eur. Nárok na najvyššiu sumu budú mať naďalej tí dôchodcovia, ktorých suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. So stúpajúcou výškou dôchodku, resp. úhrnu súm dôchodkov, sa bude výška vianočného príspevku lineárne znižovať. Okrem zvýšenia príspevku rozširujeme aj okruh jeho poberateľov, a to zvýšením hranice nároku na vianočný príspevok z pôvodnej úrovne 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve na 65 %. Pre tento rok bude teda horná hranica na nárok na vianočný príspevok v sume 658,50 eura. Netajím sa tým, že mojou ambíciou naďalej zostáva zaviesť tzv. 13. dôchodok, ktorý by dostávali všetci seniori.

 

Pre budúci rok navrhujeme ďalšie zvýšenie finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby, ktorým spolufinancujeme náklady poskytovateľov na mzdy a platy zamestnancov. Pri najvyššom stupni odkázanosti tak bude príspevok predstavovať 546 eur mesačne na klienta, čo je zvýšenie 42 eur. Je to naša pomoc, aby aj zamestnanci v sociálnych službách, v zariadeniach či už ambulantných alebo pobytových vrátane opatrovateľov a opatrovateliek, dostali vyššie mzdy.

 

Ďalšie významné opatrenia v rodinnej a v sociálnej oblasti vzídu z koaličných rokovaní. Nie je tajomstvom, že strana Smer-SD uvažuje o predĺžení obdobia poberania materskej dávky alebo o razantnom zvýšení rodičovského príspevku. Ja osobne preferujem navýšenie „rodičáku“, pretože po skončení materskej je tam veľký skok v príjme rodiny. Taktiež uvažujeme, že by štát prevzal na seba zodpovednosť voči človeku, ktorý neplatí výživné a vymáhal ho od neplatiča. No a je tu aj plán vyplácať príspevok vo výške 100 € na nákup základných školských potrieb pre rodičov prvákov, ktorí nastupujú do základnej školy.