Súhlasím s názorom, že si už nemôžeme dovoliť žiť tak ako predtým, najbohatší na úkor najchudobnejších a my všetci na úkor budúcich generácií, ktorým do dedičstva odovzdávame zdevastovanú planétu. Mali by sme si konečne pretrieť zrak a vidieť, že čím viac ničíme a devastujeme ekosystémy Zeme, tým viac znižujeme jej schopnosť a kapacitu podporovať existenciu a prosperitu ľudskej civilizácie.

 

Bude nesmierne dôležité, aby sme dnešnú krízu vnímali aj ako príležitosť k obnove pozitívneho vzťahu ľudí k prírode a krajine, kde žijeme, ako na chvíľu pootvorené dvere k presmerovaniu spoločnosti na trajektóriu udržateľného vývoja (proklamácie dnes už nestačia), na ktorej nebude k strategickým prioritám vlády patriť súťaž o svetové prvenstvo v produkcii automobilov na osobu, ale zápas o znovunadobudnutie potravinovej sebestačnosti, o ukončenie drancovania našich lesov a oceňovanie ich ekosystémových služieb, o to aby národné parky boli naozaj národnými parkami a nielen kravami hojnosti pre najrôznejších oligarchov. A množstvo ďalších vecí, ktoré potrebujeme zmeniť.