Vyplýva to z aktuálne zverejnenej štúdie „Plasty: skutočná cena pre spoločnosť, životné prostredie a ekonomiku“, ktorú pre WWF vypracovali analytici zo spoločnosti Dalberg. WWF ju zverejnila pri príležitosti práve prebiehajúceho kongresu IUCN (Svetová únia ochrany prírody), ktorý sa venoval aj dopadom plastového odpadu na životné prostredie. Ľudia na celom svete vyprodukujú ročne viac ako 200 miliónov ton plastového odpadu. Toto množstvo zodpovedá zhruba 523 biliónom plastových slamiek, ktoré by obopli celú planétu Zem približne 2,8 milióna ráz, ak by sme ich spojili jednu za druhou. Až 41 % z tohto odpadu neskončí v kontrolovanom zbere, ale zhorí na veľkých neriadených skládkach, alebo skončí voľne v prírode. Len v oceánoch ročne pribudne 11 miliónov ton plastov. Výroba, spotreba a likvidácia plastov majú teda významný negatívny vplyv na spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo a tieto vplyvy nie sú v súčasnosti zahrnuté v ich cene. Za každý dolár, ktorý výrobcovia zaplatia za plast, zaplatia vlády a spoločnosť najmenej desaťkrát toľko, aby napravili negatívne vplyvy. Celospoločenské náklady na plasty vyrobené v roku 2019 odhadli analytici na 3700 miliárd amerických dolárov, čo je viac ako HDP Indie. Autori štúdie pritom upozorňujú, že ide o konzervatívny výpočet a ak nebudeme konať, budú náklady rásť. Ak sa neudejú zásadné zmeny v spôsobe akým produkujeme plasty a ako nakladáme s plastovým odpadom, do roku 2040 totiž dôjde k zdvojnásobeniu výroby. V prípade plastov vyrobených v roku 2040 tak odhaduje štúdia WWF od spoločnosti Dalberg nárast nákladov na riešenie negatívnych dôsledkov na dvojnásobok, teda na 7100 miliárd amerických dolárov. To zodpovedá  85 % svetových výdavkov na zdravotníctvo v roku 2018 a je to suma vyššia ako HDP Nemecka, Kanady a Austrálie v roku 2019 dohromady. Množstvo plastového odpadu, ktoré v roku 2040 skončí v oceáne bude 29 miliónov ton. „Prvý raz vidíme vyčíslenie niektorých nezapočítaných nákladov, ktoré pre spoločnosť predstavuje znečistenie plastmi. Toto bremeno je príliš ťažké pre ľudí aj pre životné prostredie. A zdá sa, že situácia sa nezlepšuje, zatiaľ čo odhodlanie riešiť problém je veľké. Potrebujeme zmluvu OSN o plastovom znečistení, ktorá spojí vlády, výrobcov a spotrebiteľov pri dosahovaní jasných cieľov pre znižovanie, zber a recykláciu plastov a podporu udržateľných alternatív, aby sa do roku 2030 zastavilo znečisťovanie životného prostredia plastovým odpadom,“ hovorí Marco Lambertini, generálny riaditeľ WWF International. Cieľom globálnej dohody by podľa WWF malo byť zastavenie znečisťovania morí a oceánov plastovým odpadom do roku 2030. Plastová kríza je medzinárodný problém, preto by dohoda mala určovať národné a nadnárodné ciele pre redukciu odpadu a cirkulárnu ekonomiku, ale aj podporiť výskum a vytvoriť finančné aj technické nástroje na rozšírenie najlepších riešení v oblasti nakladania s plastovým odpadom naprieč krajinami sveta. S cieľom riešiť plastovú krízu na globálnej úrovni WWF spustila petíciu #StopPlasticPollution, ktorú podpísali už vyše dva milióny ľudí a je najväčšou petíciou v 60-ročnej histórii tejto ochranárskej organizácie. (iH)