. List mu adresovali organizácie WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu životného prostredia), ABVK (Asociácia bratislavských vodáckych klubov), BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie), Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a Ochrana dravcov na Slovensku. Plány na výstavbu kanála Dunaj - Odra - Labe podporuje česká či poľská vláda, naopak, jasne ich naposledy odmietla rakúska ministerka dopravy Leonore Gewessel. V liste z 15. januára tohto roku podpredsedovi EÚ Franzovi Timmermansovi upozorňuje, že v súvislosti so spomínaným projektom nemožno z rakúskej strany očakávať pozitívne stanovisko. „Všetky varianty napojenia kanála na Dunajskú vodnú cestu na našom území by mali významný negatívny dopad na krajinu, chránené územia a životné prostredie. Spôsobili by nezvratné zmeny cenných a unikátnych území a ovplyvnili by celý ekosystém rieky Moravy, vrátane záplavových území, lužných lesov a aluviálnych lúk,“ píšu organizácie v liste. Záväzok chrániť prirodzené voľne tečúce úseky riek a obnovovať prirodzené záplavové územia a mokrade si stanovila vláda v programovom vyhlásení. Obnovovať mokrade a riečne ekosystémy je priorita Európskej únie vyplývajúca zo Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030  či z Rámcovej smernice  o vode. Len nedávno Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásilo v území nové chránené areály, s cieľom ochrániť súbor zachovalých zaplavovaných aluviálnych lúk, mäkkých a tvrdých lužných lesov a „najbohatšej siete mŕtvych ramien na západnom Slovensku“. Na vybudovanie celého kanála Dunaj - Odra - Labe, ktorý má spojiť Čierne more s Baltickým, by bolo treba vybudovať umelé vodné cesty dlhé stovky kilometrov. Kvôli prekonaniu nadmorskej výšky by vzniklo na riekach asi 70 bariér a uvažuje sa dokonca s výstavbou tunelov. Organizácie v liste upozorňujú, že jasné negatívne stanovisko zabráni aj neefektívnemu využitiu financií na prípravu rôznych projektov a štúdií ktoré počítajú s budúcou vodnou cestou Odra - Dunaj. Pripomínajú, že práve na Dunajskú vodnú cestu a jej prepojenie na Holíč sa odvolával projekt „Multimodálneho logistického centra Holíč“. Do zisťovacieho konania vstúpilo aj WWF Slovensko spolu s ďalšími organizáciami zo Slovenska ale aj Česka. Projekt navrhovateľ nateraz stiahol. Podobné pokusy a prípadná realizácia čiastkových stavieb (tzv. salámovou metódou) by mohli nielen ohroziť vzácne územia, ale poslúžiť neskôr ako argument, že dokončenie prepojenia cez územie Slovenska, bude označené za nevyhnutné. (iH)