Jej výstupom bola Filadelfská deklarácia. Jej aktuálnosť a priam až súčasná každodennosť z nej cítiť v každom riadku. Núka sa preto adekvátna otázka, či hovoriť o právach ľudí, o zodpovedajúcej mzde a slušných podmienkach skutočne patrí k témam pre historikov...

I.

Konferencia znovu potvrdzuje základné zásady, na ktorých je založená Organizácia, a to najmä tieto: a) práca nie je tovar, b) sloboda prejavu a sloboda združovania sú potrebnou podmienkou pokroku, o ktorý sa usiluje, c) chudoba, nech existuje kdekoľvek, je nebezpečím pre blahobyt všetkých, d) boj proti núdzi musí byť vedený s neúnavnou energiou v každom národe a s trvalým a združeným medzinárodným úsilím, pri ktorom by sa zástupcovia pracovníkov a zamestnávateľov, majúc rovnocenné postavenie so zástupcami vlád, zúčastnili s týmito slobodnej diskusie a demokratického rozhodovania za účelom, aby sa podporovalo verejné blaho.

 

II.

Súc presvedčená o tom, že skúsenosť naplno preukázala pravdivosť deklarácie obsiahnutej v ústave Medzinárodnej organizácie práce, podľa ktorej trvalý mier môže byť založený výhradne na sociálnej spravodlivosti, prehlasuje Konferencia, že a) všetci ľudia, bez rozdielu rasy, vyznania alebo pohlavia, majú právo usilovať sa o svoj materiálny pokrok a o svoj duševný rozvoj v slobode a dôstojnosti, v hospodárskom zabezpečení a s rovnakými možnosťami, b) dosiahnutie podmienok, za ktorých toto bude umožnené, musí byť ústredným cieľom vnútroštátnej i medzinárodnej politiky, c) všetky programy a opatrenia, vnútroštátne i medzinárodné, najmä na poli hospodárskom a finančnom, musia byť posudzované z pohľadu a prijímané iba v takej miere, v akej sa javia byť spôsobilé podporovať a nie prekážať pri dosahovaní tohto základného cieľa, d) prináleží Medzinárodnej organizácii práce, aby skúmala všetky medzinárodné politické akcie a opatrenia hospodárskej a finančnej povahy a uvažovala o nich vo svetle tohto základného cieľa, e) pri napĺňaní úloh, ktoré sú jej zverené, je Medzinárodná organizácia práce oprávnená, berúc ohľad na všetky dôležité hospodárske a finančné činitele, prijať do svojich rozhodnutí a doporučení akékoľvek ustanovenia, ktoré považuje za vhodné.

 

III.

Konferencia uznáva slávnostný záväzok Medzinárodnej organizácie práce podporovať medzi národmi sveta uskutočňovanie plánov, ktorých cieľom je: a) plná zamestnanosť a zvyšovanie životnej úrovne, b) zamestnávanie pracovníkov v takých zamestnaniach, kde by mohli pre vlastné uspokojenie uplatniť v najväčšej miere svoje schopnosti i znalosti a prispieť najviac k spoločnému blahu, c) aby sa dosiahol tento cieľ, zaistenie možnosti, za rovnakých záruk pre všetky zúčastnené strany, pre výcvik a premiestňovanie pracovníkov, vrátane sťahovania za účelom získania zamestnania a za účelom presídlenia, d) ak ide o mzdy a zisky, pracovnú dobu a iné pracovné podmienky, politika zameraná nato, aby bol zaistený pre všetkých spravodlivý podiel na plodoch pokroku a životné minimum pre všetkých pracovníkov, ak potrebujú takú ochranu, e) efektívne uznanie práva na kolektívne vyjednávanie, ďalej súčinnosť zamestnávateľov a pracovníkov za účelom stáleho zlepšovania produktivity práce, ako aj spolupráca zamestnancov a zamestnávateľov na príprave a uskutočňovaní sociálnych a hospodárskych opatrení, f) rozšírenie sociálnych zabezpečovacích opatrení za tým účelom, aby bol zaistený základný príjem pre všetkých, ktorí potrebujú takú ochranu, ako aj celková zdravotná starostlivosť, g) primeraná ochrana života a zdravia pracujúcich vo všetkých zamestnaniach, h) zaistenie podpory detí a ochrany materstva, i) zaistenie primeranej výživy, bývania a prostriedkov na rekreáciu a kultúru, j) zaručenie rovnosti príležitostí vo vzdelávaní i v zamestnaní...

 

Myšlienky, posolstvá, žiadosti, ktoré sú nanajvýš aktuálne aj po 75 rokoch. Boj odborárov za lepšie podmienky, volanie sociálnych demokratov po silnej podpore štátu pre slabých a zraniteľných, túžba pracujúcich po spravodlivosti...