Často počúvame o tom, ako sa planéta mení, ako za to môže človek a ako s tým treba niečo urobiť. V oblasti psychologických problémov preto vznikol nový termín a to „ekologická úzkosť“. Táto téma sa evidentne dotýka nášho spoločenského prežívania, ale aj osobnej zodpovednosti a individuálnych možností, čo môžeme spraviť s blížiacou sa klimatickou zmenou a narušením nášho životného prostredia. Ako sa na tento fenomén pozrieť očami psychiatrie? Veľmi ma zaujalo stanovisko psychiatra, ktorý tvrdí,

že problém s ekologickou úzkosťou je tak veľký, až ho prekvapuje, že sa o ňom tak málo hovorí. Keď som sa nad ňou zamýšľal, aj na sebe som vnímal, že mám myšlienky, ktoré majú obavný charakter o klimatickú budúcnosť. Myslím si, že sa týka zrejme každého jedinca, ktorý má pocit zodpovednosti a isté empatické naladenie. Nepríjemné na ekologickej úzkosti je to, že kým bežné úzkostné poruchy sa často týkajú domnelej, vyfantazírovanej alebo falošnej očakávanej hrozby, tu ide o hrozbu reálnu. Človek, ktorý ekologicky žije, môže prepadnúť pocitu, že to nemá zmysel a môže sa zacykliť do veľmi nepríjemných emocionálnych stavov.

Ako by však postupoval psychiater s pacientom, ktorý by trpel ekologickou úzkosťou a nebola by na ňu naviazaná žiadna iná duševná porucha? Ako tvrdí odborník, je to zaujímavá výzva. Človek je tvor slabý, ohraničený svojimi možnosťami. Vsadil by som na pokoru ľudského jedinca. Mali by sme poznať hranice vlastného konania a akokoľvek hrôzostrašne to znie, tak aj prijať reálnu perspektívu nášho života na Zemi. Že klimatická kríza je fakt, ktorému budeme my, alebo naše deti musieť čeliť. Paradoxne práve takýto apel by mohol túto úzkosť zmierniť. Podobne, ako keď niekomu diagnostikujú nevyliečiteľnú alebo ťažkú chorobu. Nezmieriť sa s ňou je ten najhorší začiatok. Pokúsiť sa s ňou niečo urobiť napriek tomu, ako zúfalo to na prvý pohľad vyzerá, je omnoho lepším štartom. Toľko psychiater.

Uvedomujem si, že v súčasnosti je najväčšou, ale určite nie jedinou výzvou našej doby boj s pandémiou COVIDU-19. Ekologická úzkosť si preto zaslúži pozornosť nás všetkých.