V šesťdesiatom ôsmom bol odídený, kedy mu tanky zabránili v budovaní demokratického socializmu. Ak by sa mu to podarilo, vznikol by bezprecedentný konkurenčný projekt oproti liberálnemu kapitalizmu. Aj v deväťdesiatych rokoch mal stále čo povedať, ale novodobí demokrati nepotrebovali pustiť k dôležitej pozícii Alexandra Dubčeka. Išlo o meno, ktoré bolo známe po celom svete a predstavovalo naše nenaplnené ambície. Možno by sa stal slovenským prezidentom, keby sa dožil prvého januára 1993. A čo dnes? Vládni predstavitelia si akosi nevšimli výnimočnosť tohto obdobia, a tak to bola napokon Matica slovenská, ktorá vyhlásila Rok A. Dubčeka. A naplnila ho veľkolepo včerajším odhalením busty na počesť tohto rodáka z Uhrovca. Okrem jeho syna, lekára Pavla Dubčeka, sa desiatkam prítomných prihovoril aj podpredseda Národnej rady SR J. Blanár a predseda Matice slovenskej M. Gešper. Jediná otázka mi vírila v hlave. Ako by sa v iných štátoch postavili ústavní činitelia k stovke svojej významnej osobnosti?