Rast v eurozóne bol v prvom štvrťroku roku 2019 silnejší, než sa očakávalo. Bolo to vďaka viacerým dočasným faktorom, medzi ktoré patrili napr. mierna zima a oživenie predaja automobilov. K rastu prispeli aj opatrenia fiškálnej politiky, ktoré zvýšili disponibilný príjem domácností vo viacerých členských štátoch. Krátkodobé vyhliadky pre európske hospodárstvo však významne ovplyvňujú vonkajšie faktory, ako je napätie vo svetovom obchode a výrazná politická neistota. Tieto faktory naďalej znižovali dôveru vo výrobnom sektore, ktorý je najviac vystavený vplyvu medzinárodného obchodu, a predpokladá sa, že negatívne ovplyvnia vyhliadky rastu po celý zvyšok roka. Hospodársky rast Slovenska je naďalej silný. Slovensko by malo dosiahnuť v 2019 rast HDP na úrovni 3,6 %, čo je o 0,2 percentuálnych bodov menej ako predpokladala jarná prognóza Európskej komisie 2019. V 2020 by mal rast mierne klesnúť na 3,3 %. Domáca spotreba v dôsledku silného rastu reálnych miezd a rastu zamestnanosti ostáva naďalej ťahúňom rastu. Napriek pretrvávajúcej neistote v obchodných vzťahoch, vývozy budú kvôli rastúcemu objemu automobilovej produkcie naďalej výrazným prispievateľom k hospodárskemu rastu. Inflácia, ktorá dosiahla v roku 2018 úroveň 2,5 % by mala mierne klesnúť na 2,4 % v 2019 a 2,3 % v 2020. (iH)