Koľko ľudí, toľko chutí, zvyklo sa hovorievať, a stále to nie je fráza. Ani v našej prítomnosti, ba dá sa tušiť, že jej obsah nevybledne ani v budúcnosti. Aj ľudia v minulosti mali svoje sny, hodnoty, za ktorými sa namáhali, a v závislosti od krajiny sa menili aj ich zvyky. To, čo vyvolávalo pred sto rokmi obavy alebo strach, už dnešní ľudia možno vôbec nevnímajú.

 

Mení sa spôsob života, životospráva a tiež sa nám predlžuje život. Štáty bojujú o to, aby znižovali štatistiky odvrátiteľných úmrtí. Už len tá demografia, aby nám dávala pozitívne impulzy, že keď my raz zostarneme, keď zostarnú naše deti a ich detné deti, že bude mať kto pracovať a teda prispievať aj do solidárneho systému sociálnych či dôchodcovských dávok. Sú výsledky, ktoré naznačujú, že by sme sa toho nemuseli až toľko obávať, ako tomu bolo začiatkom minulého storočia. Prispieva k tomu náš blahobyt, ktorý však mnohí nespokojenci označujú za nedostatočný.

 

Nuž, pozrime sa teda na fakty a čísla, ktoré zosumarizovala zaujímavá kniha s názvom Povojnová Európa. Ak sa teda pozrieme na detskú úmrtnosť, tak v Belgicku klesla z 53,4 úmrtí na tisíc narodených detí v roku 1950 na 21,1 v roku 1970. V Taliansku to bol pokles zo 63,8 na 29,6 a vo Francúzsku dokonca z 52 na 18,2 úmrtia. Aj európske krajiny za Železnou oponou zaznamenali pozitívne čísla. V bývalej Juhoslávii klesol počet úmrtí na tisíc narodených detí zo 118,6 na 55,2 a v Sovietskom zväze z 81 na 25. A k tomu treba prirátať aj zvyšovanie pôrodnosti. Ďalšie roky prinášali ďalšie zlepšenia, čo asi dáva zmysluplnejšiu odpoveď na otázku, prečo medzi naše sny súčasnosti už nepatrí napríklad znižovanie detskej úmrtnosti. Tá je síce stále tu, ale vďaka rozvoju zdravotníctva, novým technológiám a dostatočnej výžive už nepatrí k hlavným nočným morám. Tie nezmizli, len sa premenili do úplne iných strachov a obáv...