Situácia o novom a stále neznámom ministrovi práce sa čoraz viac podobá absurdnej dráme Samuela Becketta. Jej názov – Čakanie na Godota - je stelesnením tragikomédie, ale táto hra prenikla aj do bežnej slovnej zásoby verejnosti. Tá pritom nemusí mať vzťah k divadlu, stačí sledovať tú frašku, ktorú vidíme v priamom prenose a zadarmo. Ale len zdanlivo za to neplatíme, lebo už viac ako 10 tisíc ľudí zato zaplatilo životmi, ďalšie desaťtisíce ľudí prišlo o svoju prácu a zatiaľ nespočítané množstvo Slovákov sa dostalo na hranicu chudoby. A to najmä vďaka nedostatočnej pomoci od tejto vlády, jej neustálym hádkam, ktoré uprednostnili pred prácou pre Slovensko. O stratenej covidovej generácii, ktorá je tlačená čoraz viac do virtuality (škola – kamaráti – zábava), ani nehovoriac. Škody, ktoré sa páchajú v mene boja proti korone, možno až po desaťročiach objavia sociológovia, psychológovia, psychiatri a ďalší odborníci. Tí síce aktuálne viac mlčia, ako hovoria, ale je to možno len preto, že intenzívne skúmajú vzniknutú situáciu. Ten boj proti korone totiž súčasná vládna garnitúra nahradila najmä chaotickým a nezvládnutým očkovaním, ako aj celoplošným povinným testovaním antigénovými nepresnými testami, ktorému dáva síce rôzne iné pomenovania (covidautomat, momky, skríning), ale podstata zvýšenej mobility ľudí ostáva zachovaná. Takže koronavírus sa môže šíriť ďalej...