Možno si poviete, veď áno, ale to bolo dávno, niekedy v 19. storočí.

Nepríjemnou skutočnosťou, s ktorou sa stále vyrovnáva austrálska spoločnosť, je, že vládne jednotky vykonávali masakre domorodcov ešte na konci 20. rokov 20. storočia, pričom intenzita vyvražďovania postupom času neklesala, práve naopak.

Oficiálnym rámcom týchto aktov boli útoky zo strany Aborigénov voči osadníkom, resp. ich dobytku a ochrana hraníc. Ešte v roku 1927 zabila policajná jednotka v Západnej Austrálii najmenej 11 ľudí a ich telá spálila v provizórnych peciach. O rok neskôr počas Conistonského masakru došlo k zabitiu 60 domorodých obyvateľov. Občianske práva získali Aborigéni až v 60 rokoch.

Profesorka Lyndall Ryanová spolu so svojím tímom zistili, že počas 140 rokov austrálskej histórie došlo k najmenej 270 masakrom. Navyše, tieto čísla ešte nie sú konečné. Populácia domorodého obyvateľstva klesla z odhadovaného počtu 1 až 1,5 milióna pred kolonizáciou na menej ako 100 000 na začiatku 20. storočia.

Takto sa vyjadril domorodý obyvateľ, potomok zmasakrovaných predkov v jednom prípade: „Mnohí kartiya (belosi) boli príliš chamtiví, chceli našu pôdu a nevnímali nás ako plnohodnotných ľudí.“