Inšpiráciu našli vo svete, kde sa vo viacerých mestách či regiónoch podarilo ponúknuť takýto spôsob prepravy. A nejde pritom iba o hľadisko sociálne. Čiže zníženie nákladov ľudí pri dochádzaní do práce, škôl, či na nákupy. Ale ide aj o rozmer environmentálny. Čím viac cestujúcich v prostriedkoch hromadnej dopravy, o to menej ľudí v autách. V súčasnosti majú rodiny viac ako jedno auto, a tak sa ľudia presúvajú často každý sám vo vlastnom vozidle. Motiváciou samospráv bolo odľahčiť preplnené centrá a eliminovať dopravné zápchy. Ak to ale prinesie aj pozitívny efekt pre peňaženky rodín či seniorov, tak je to o to pozitívnejšia vec. Zaujímavosťou je, že nejde len o jav súčasnosti. Už pred dvesto rokmi francúzsky filozof Etiene Cabet podrobne opisoval fenomén verejnej a bezplatnej dopravy. Vtedy to bola utópia na úrovni sci-fi. V podstate aj samotná verejná doprava nebola ešte všeobecne dostupná. Prešli desaťročia a po konskej sile začala nastupovať para. Pre nás už romantická história, pre vtedajších ľudí revolučná novinka. Ale podstata sociálneho rozmeru dopravy ostáva platná stále. Ako sa zamýšľa publicista Lukáš Perný vo svojej knihe Utopisti, „možno je len otázkou času, keď bude verejná doprava bezplatná a lode, autobusy, lietadlá, železnice a ďalšie dopravné prostriedky budú mimo súkromného vlastníctva, trhovej ekonomiky a budú vnímané ako služba občanom.“ Služba občanom, ak o nej rozhodujú takí politici, ktorí ju aj tak vnímajú. Inak to dopadne ako na Slovensku s vlakmi zadarmo. Sulík s Matovičom si na ich zrušenie brúsia zuby už dlho...