Vyplýva to aj zo základného dokumentu Európskej komisie „Green Deal“, ku ktorému sa pripojilo aj Slovensko. Podľa Zväzu automobilového priemyslu SR je tento akt zo strany Slovenskej republiky zatiaľ iba formálny. Prihlásenie sa k základným myšlienkam dokumentu pre tento sektor znamená záväzok v podobe realizovania zmien a úloh s cieľom rozvoja mobility alternatívnych pohonov, budovania infraštruktúry, dekarbonizácie výroby, digitalizácie, autonómneho riadenia či kybernetickej bezpečnosti. Zo záväzku Slovenka voči Európskej únii vyplýva podpora štrukturálnej zmeny v oblasti pohonov v doprave a redukcia emisií. Vo väčšine štatistík sa v súčasnosti Slovensko nachádza medzi poslednými krajinami v rámci Európskej únie. Za rok 2020 sa u nás predalo len 1 771 nabíjateľných vozidiel M1, dosahujeme najvyššie emisie CO2 z nových osobných vozidiel (119,2 CO2 g/km). Lepšie na tom nie sme ani pri budovaní infraštruktúry. Momentálne je v SR v prevádzke rádovo 750 verejných nabíjacích bodov, do roku 2025 by ich malo byť 5 200 a do roku 2030 viac ako 20 000. „Európski predstavitelia automobilového priemyslu považujú udržateľnosť životného prostredia za viac ako ekologický záväzok, ide o hospodársku budúcnosť Európy, jej súčasťou je aj Slovensko,“ hovorí Alexander Matušek, prezident ZAP SR. „Samozrejmým predpokladom je, že nabíjacia infraštruktúra by mala byť napájaná z obnoviteľných zdrojov.“ K ďalším dôležitým témam, ktoré vyplývajú z európskeho dohovoru, patria zelené riešenia v oblasti systému odpadového hospodárstva, budovanie kapacít na efektívne zhodnocovanie odpadu, výskum nových technológií spracovania. „Zahraničné koncerny, ktoré investovali na Slovensku, prijali zásadné rozhodnutia v oblasti dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Bohužiaľ, vývoj posledných rokov ukazuje, že na Slovensku sa od týchto cieľov vzďaľujeme. Ak budeme zhodnocovanie priemyselných odpadov realizovať v zahraničí, určite to neprospeje konkurencieschopnosti Slovenska a jeho priemyslu,“ hovorí A. Matušek. Zväz automobilového priemyslu aktívne presadzoval počas Covid krízy riešenia pre zachovania pracovných miest, hlavne tzv. Kurzarbeit (opatrenie 3A z balíčka pomoci). Dobré výsledky tohto opatrenia boli základom pre vypracovanie systémového Kurzarbeitu, ktorý prešiel korektne celým legislatívnym procesom. „Trvanie pomoci bolo prisľúbené do doby, kedy nadobudne platnosť zákon o Kurzarbeite. Teraz dochádza k zásadnej zmene. Pomoc sa začne riadiť regionálnym Covid automatom. Priemysel je ale globálny. Covid ustúpil na Slovensku, ale v krajinách našich dodávateľov zúri ďalej. Aj čipovú krízu spôsobil Covid. Hlavne týmito opatreniami sa nám podarilo zachrániť pracovné miesta a teraz ich znovu ohrozujeme. Naši členovia na včerajšom Valnom zhromaždení žiadajú toto rozhodnutie prehodnotiť a posunúť účinnosť zákona o Kurzarbeite na skorší termín ako január 2022 a do tej doby pokračovať v súčasnej schéme 3A. Konkurencieschopnosti Slovenska to môže len pomôcť,“ poznamenal prezident ZAP SR. (iH)