Popri zamestnaní chovali 6 kusov hovädzieho dobytka. V tom čase sa v obci Čoltovo rozpadlo družstvo, a tak sa Zsóriovci dostali k hospodárskemu dvoru. V roku 1994 založil Štefan Zsóri rodinnú firmu, ktorá funguje dodnes. Aktuálne majú v portfóliu už tri subjekty, ktoré dokopy obhospodarujú približne 1 400 ha pôdy z toho 1 200 ha v ekologickom režime. Po otcovi prebral štafetu syn Robert Zsóri, ktorý sa aktuálne venuje budovaniu a smerovaniu rodinného podniku. V Čoltove začínala rodina s pár hektármi, 20 kravami a jednoduchou technikou na dojenie. O tri roky neskôr už mali najvyššiu úžitkovosť v okrese a jednu z najvyšších v regióne. Stádo aj obhospodarované hektáre pribúdali. V roku 2004 sa rodinný biznis presťahoval do Tornale, kde už mali možnosť pracovať s automatizovanou dojárňou. „Postupne sme sa dostali na úžitkovosť 9-tisíc litrov mlieka. A potom prišla mliečna kríza. Veľmi rýchlo sme sa museli rozhodnúť, ako ďalej. Keďže sme nemali diverzifikovanú výrobu, vedeli sme, že to neustojíme. Meškali nám platby z mliekarne a cena mlieka rapídne klesla. Rozhodli sme sa preto úplne zmeniť filozofiu,“ hovorí Robert Zsóri, konateľ Agros s.r.o. Gemerská Panica, ktorý je členom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Košice. Základné stádo v počte 250 dojníc a denná dodávka približne 5-tisíc litrov mlieka do mliekarní v Michalovciach a Hriňovej sa razom stali minulosťou. Rodina Roberta Zsóriho sa rozhodla s obmenou stáda na mäsový typ a v roku 2010 začali s ekologickým poľnohospodárstvom. Podľa slov poľnohospodára z Gemera je drvivá väčšina výmery nevhodná na intenzívnu poľnohospodársku výrobu. Daná lokalita a reliéf v spojitosti s minimom kvalitnej ornej pôdy predurčujú hospodárenie v ekologickom režime. S mladým dobytkom majú aktuálne do 800 kusov zvierat, ktoré sa takmer počas celého roka pasú na pozemkoch od Tornale až po obec Bohúňovo. V podniku s 15 stálymi zamestnancami sa tiež venujú výrobe krmovín na zimu. Okrem kŕmnej soli nepotrebujú nakupovať prakticky nič. Vyrábajú senáže a vlastné obilniny na šrot. Z obilnín nájdeme na poliach pšenicu, tritikale či ovos s hrachom. „V posledných rokoch sa nám darí speňažovať biopšenicu, ktorá však končí v Nemecku, 1 400 kilometrov ďaleko. Od januára tohto roku sme našli partnera v Českej republike aj pre dodávky kvalitného vyzretého bio hovädzieho mäsa. Aktuálne dodávame jeden až dva kusy týždenne. Skúšame to teda týmto smerom a rozvíjame aj ďalšie podobné možnosti,“ vysvetľuje R. Zsóri a poukazuje na fakt, že u nás je stále málo alternatív na odbyt produktov v bio kvalite, ktoré sú pre bežného spotrebiteľa cenovo náročné. Drvivá väčšina zvierat tak končí v živom stave exportom do Turecka či Chorvátska. „Máme ambície a chceli by sme preraziť aj na našom trhu. Kvalitným mäsom z nášho chovu by sme radi oslovovali zákazníkov v lepších hoteloch a reštauráciách, kde je kúpna sila úplne iná ako u nás. Kedysi sme uvažovali, že osadíme popri hlavnej ceste menšiu predajňu a solventnejším cestujúcim zo západu na východ ponúkneme takéto mäso, ale rýchlo sme pochopili, že to nie je reálne,“ konštatuje mladý poľnohospodár z Rožňavskej kotliny. Rodinný podnik hospodári v siedmich katastroch. Výhodou je, že až v piatich z nich sa už uskutočnili pozemkové úpravy. Podľa slov R. Zsóriho sú pozemkové úpravy nevyhnutnosťou. V okrese, kde hospodária, sa tak urobil s parcelami poriadok, na druhej strane sa však automaticky zvýšila cena pôdy. Aj rodinný podnik Zsóriovcov je jedným z tých, ktorý žiadal o podporu z dlhoočakávanej zelenej nafty pre poľnohospodárov. Na otázku, či financie navyše budú automaticky plátať nejaké diery v podnikaní alebo budú vhodným prostriedkom na inováciu a modernizáciu, odpovedá mladý poľnohospodár jasne. „Každé voľné peniaze investujeme do nákupu pôdy, je to jediná istota do budúcna. Aj v našom regióne pociťujeme silu zahraničného kapitálu. Sú tu tlaky z každej strany,“ s obavou v očiach dodáva R. Zsóri. Rodinný podnik z južného Slovenska je svetlým príkladom, že tvrdou prácou a odvážnymi rozhodnutiami je možné dopracovať sa k pozitívnym výsledkom. (iH)