Spomeňme si na Vladimíra Clementisa, Viliama Žingora, alebo letcov, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne v Britskej kráľovskej letke.

 

Náboženské vysporiadanie sa udialo počas Barbarskej noci, kedy boli všetky rády pozatvárané, mnohí kňazi uväznení. Spomeňme si na jedného z nich – na kardinála Korca, ktorý nesporne patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti Slovenska.


Snahy o reformovanie tohto režimu a zakomponovanie demokratických princípov, ktoré presadzoval Alexander Dubček a jemu blízki ľudia, stroskotali pod mohutnou silou tankov krajín bývalej Varšavskej zmluvy. Napriek tomu, že Dubček mal obrovskú podporu spoločnosti, bol donútený skončiť.

 

Skutočné demokratické princípy museli počkať ďalších 21 rokov, aby sa mohli dostať do života. Do ´89, kedy sa to začalo rúcať vo všetkých satelitných krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Normalizácia priniesla zaradenie sa do šíku. Napriek tomu, že sa budovalo vďaka pracovitosti, múdrosti a šikovnosti mnohých našich predkov, že sa rodilo viacej detí, ľudia čítali v novinách o všetkých socialistických úspechoch, čoraz viac sa uzatvárali do seba, neuverili propagande médií a mysleli si o tom svoje.

 

Napriek tomuto všetkému je potrebné aj dnes, v demokracii, ktorú sme chceli, zostať ostražití a strážiť prirodzené hodnoty. Pretože aj dnes sa nám tu v spoločnosti snažia podsúvať jediný model, a tým je liberálna demokracia, o ktorej sa píše pozitívne takmer vo všetkých novinách. A čoraz viac mám pocit, že ľudia takisto začínajú točiť hlavami nad týmto všetkým, čo sa nám tu podsúva alebo je proti týmto hodnotám.

 

Aj keď treba úprimne povedať, že prerod na demokraciu bol a stále je veľmi ťažký. Dnes máme slobodu a mnohí majú s tou vlastnou slobodou problém, pretože sa nemôžu na nikoho vyhovárať, ale musia zodpovedať za všetky svoje činy, ktoré urobia. Ale aj s odstupom práve 30 rokov môžeme povedať, že to najdôležitejšie, čo si treba pritom zachovať, je zdravý sedliacky rozum, ktorý má v sebe aj dôležitý rozmer – a to je ľudskosť.