Spojenie osobností s udalosťami skladajú mozaiku moderného národa, ktorý je síce počtom malý, ale veľké významné deje by sme nemali opomínať. O to viac, že sa spájajú nielen s kultúrnymi počinmi, ale presahujú multiodborovo spoločenské, právne, vzdelávacie či konfesionálne kroky vedúce k dnešnej samostatnosti. V Turčianskom Sv. Martine presne 7. júna 1861 požadovali naši predkovia, aby sa Uhorsko zmenilo na „jednu, slobodnú, konštitucionálnu vlasť, a v nej slobodu, rovnosť a bratstvo národov!“ Aké prezieravé a predvídavé a zdôrazňujem, že rázne, ale mierumilovné. No uhorské úrady to nechceli počúvať a vnímať, a aj preto sa Uhorsko o pár desiatok rokov rozpadlo a zaniklo. Odkaz Memoranda je živý aj pre dnešok, keďže o necelé storočie po ňom vznikla Európska únia, ktorej sme aj my členmi a zdôrazňujeme v nej rovnako, že má ísť o rovnocenné partnerstvo so zachovaním si svojich národných jedinečností. Slovensko pripomenúc si slová spolutvorcu Memoranda i spoluzakladateľa Matice slovenskej Jána Chalupku „na svojom seje, i žne len na svojomcudzie nežiada“. Ale svojho, čiže svojich práv, samostatnosti, sebavedomej zahraničnej politiky, či ochrany tradícií, by sa nikdy vzdať nemalo. Aj v tom vidím odkaz Memoranda národa slovenského!