Toto vyhlásenie pani prezidentky som nepochopil, ktoré povedala deň pred smutným výročím smrti nášho generála.

Žiadna tragická smrť a predovšetkým mnohé otázniky s ňou súvisiace by nemohli, ale ani nemôžu prekryť nezmazateľnú stopu jedného z najväčších synov slovenského národa, ktorý žil, pracoval a zomrel v boji za našu vlasť. Stalo sa to 4. mája 1919 v dnešnom Moste pri Bratislave.

Bol tak blízko svojej rodnej hrudy a napokon sa mu návrat na ňu stal osudným. Ale Slováci nezabúdajú. Jeho odkaz boja za svojbytnosť, slobodu a demokraciu v nás žije naďalej. A prejavom najväčšej úcty odkazu M. R. Štefánika by malo byť pre nás neprestať v práci pre náš národ.

Aby som vyjadril svoju úctu tomuto významnému Slovákovi, bol som sa s kolegami zo strany SMER-SD jeho pamiatke pokloniť na mieste jeho skonu. Kamenná mohyla v tvare pyramídy pripomína pevnosť jeho postojov i tvrdosť jeho života.

Je tragédiou, ako Slovensko prichádza o generálov...